priestor -u m.
1. rozmermi bližšie nevymedzené miesto, prostredie: vzduchoprázdny p., kozmický p.; filoz. dimenzia vystihujúca spôsob koexistencie, rozloženie rozlič. bytí
2. vymedzené, ohraničené prostredie: ložný p. vozňa; nebytový p. domové miestnosti neslúžiace na bývanie;
priestorový príd.: p-é videnie, p-é vzťahy;
priestorovo prísl.
priestor -ru L -re pl. N -ry m.
priestor miesto bližšie nevymedzené rozmermi • priestranstvo: rozsiahly priestor, rozsiahle priestranstvo; priestor, priestranstvo medzi Dunajom a Karpatmi • zastar. priestora • areál (vymedzená časť územia): areál výstaviska • plocha (dvojrozmerný priestor): štartovacia plocha • expr.: šírava • šírina (rozľahlý priestor): ísť šíravou, šírinou
priestor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. súhrn všetkých miest, v ktorých môže byť umiestená hmota; objektívna, reálna forma bytia: rozsiahly, nesmierny p., tesný p.; svetový, medziplanetárny p.; vzduchoprázdny p.; tech. vodný, stavebný p., lodný p.; voj. bojový, ohrozený, vzdušný p.; anat. pohrudnicový, vnútrolebkový p.; div. javiskový, scénický p.;
priestorok, -rka/-rku m. i priestorček, -a m. zdrob.
priestor [-ie-, -ô-] m rozmermi bližšie nevymedzené miesto: negmohutnegssy priestor se wukol dawal (PT 1778); x. pren (keby zločincom) ffolg anebo pruostor podawali, tehda to mesto a ta dedina aby byla byrssagowana bez milosti (BÁNOVCE n. B. 1611) voľný pohyb, postup, voľnosť