priekopník -a mn. -ci m. bojovník za nové, pokrokové myšlienky, prac. postupy ap.: p. nových výchovných metód, p. nového smeru v literatúre;
priekopníčka -y -čok ž.;
priekopnícky príd.: p. čin, p-a práca
priekopník -ka pl. N -íci G -kov m.
priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného pólu • avantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbe • novátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionár • kniž. predbojovník • často pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)
priekopník, -a, mn. č. -ci m. bojovník za nové myšlienky, za niečo nové: priekopníci nových foriem práce, p. socialistickej práce, p. nového smeru v literatúre a v umení;
priekopníčka, -y, -čok ž.;
priekopnícky príd.: p. čin, p-á práca, úloha;
priekopníctvo, -a str. boj za nové myšlienky, úsilie o niečo nové
priekopník [krík-] m kto kope priekopy: lacunarius: krjkopnjk, ktery krjkopj ďelá a močarinj obkopáwa (KS 1763)