priebeh -u m.
1. postup istého deja v čase: dramatický p. schôdzky, dôstojný p. slávnosti; choroba má normálny p.
2. prebiehanie (význ. 2): p. krivky;
v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania
priebeh -hu m.
prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny
2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly
3. porov. prebehnúť
priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života
priebeh, -u m. časový postup, vývin nejakého deja al. udalosti: p. života, p. práce, p. revolúcie, boja, vojny, p. schôdzky, porady, rokovania, konferencie, p. volieb, slávnosti, hry, zápasu; (normálny) p. choroby
● v p-u niečoho počas trvania niečoho: v p-u mnohých storočí; v p-u súdneho vyšetrovania