Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pridržať dok.

1. na chvíľku podržať, zadržať v nejakej polohe: p. niekomu rebrík, stoličku

2. zdržať (význ. 3): hostí ešte chvíľku p-li;

nedok. pridŕžať, pridržiavať -a, pridržovať

1. k 1, 2

2. priúčať, privykať niečomu, viesť k niečomu: p. niekoho k robote

// pridržať sa chytiť sa opory, prichytiť sa, zachytiť sa: p. sa zábradlia;

nedok. pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa

1. držať sa niečoho, opierať sa o niečo: p. sa stola

2. držať sa istej zásady, istého učenia; byť stúpencom niečoho, niekoho: p. sa pravidiel, zvykov; p. sa rodičovských rád

pridŕžať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa, pridržiavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, pridržovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.

pridŕžať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie, pridržiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, pridržovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.

pridržať, -í, -ia dok. (koho, čo)

1. rukou al. nejakým predmetom na chvíľku podržať, prichytiť, zadržať: Ja naťahám, a ty ma pridrž. (Hviezd.) Pridrží dvercia. (Gráf)

2. nedovoliť niekomu, niečomu odísť, trochu zdržať, zadržať: „Len ostaň,“ pridrží ho babica. (Heč.) „Hô-hô!“ pridržal ich (voly). (Hviezd.) Nebolo by dobre pridržať tie písma? (Jes.);

nedok. pridŕžať, pridržiavať, zried. i pridržovať

|| pridržať sa (čoho) chytiť sa, zadržať sa niečoho: Rudopoľský vyšvihol sa na koňa, iba jednou rukou pridržiac sa sedla. (Vaj.);

nedok. pridŕžať sa i pridržiavať sa, pridržovať sa

pridŕžať i pridržiavať, -a, -ajú, zried. i pridržovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) držať rukou al. nejakým predmetom: Za celý čas pridŕžala iba rebrík. (Gab.) Tomčík pridržiaval klín hákom. (Hor.) Jola zastala pri dverách, oprúc sa chrbtom o ne a pridržujúc ich. (Tim.)

● pridŕžať niekoho nakrátko byť k nemu prísny: Tá raz bude svojho muža pridŕžať nakrátko. (Gba.)

2. (koho) nedovoľovať niekomu odísť, zdržiavať ho: Peter ho chlácholil, pridŕžal na posteli. (Jil.)

3. (koho k čomu) priúčať, privykať niečomu, viesť, nabádať k niečomu: Jano od malička pridŕžal dievča k robote. (Min.);

dok. k 1, 2 pridržať

|| pridŕžať sa, pridržiavať sa, zried. i pridržovať sa

1. (čoho) držať sa niečoho, opierať sa o niečo: V izbe sa musela pridŕžať postele. (Urb.)

2. (čoho, koho) držať sa nejakej zásady, normy, nejakého učenia, smeru, byť stúpencom niečoho, niekoho, byť verný, oddaný niekomu: p. sa paragrafov; p. sa nejakej teórie, zásady; Ľud náš rád sa pridŕža starých dobrých zvykov. (Kuk.) V tomto sa pridržiavala všeobecnej regule. (Jégé) Knihy náboženské pridŕžajú sa jazyka biblie Kralickej. (Vlč.) Nie je dobré pridŕžať sa dakoho len preto, že sa Bešeňovským volá. (Kal.);

dok. k 1 pridržať sa