pribiť -je -jú dok. pripevniť klincami, priklincovať: p. dosku (kladivom); p. obraz na stenu
● stáť ako pribitý nehybne;
nedok. pribíjať -a
pribiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok.
pribiť pripevniť klincami • prihlobiť • pritĺcť • priklincovať: dosku treba pribiť, prihlobiť napevno; pribiť, pritĺcť podpätok na topánky; stojí ako pribitý, priklincovaný • zaklincovať (uzavrieť pribitím klincov): zaklincovať obloky • prikuť • prikovať (pripevniť kovaním): zámok prikovaný na železný rám • primontovať (pripevniť montovaním): primontovať korčule na topánky • popribíjať • popritĺkať (postupne, viac vecí, na viaceré miesta)
pripevniť pevne pripojiť • upevniť: lano pripevniť, upevniť o stĺp • pribiť • priklincovať • zaklincovať (pripevniť klincami): podpätok treba dobre priklincovať • prikovať • prikuť (pripevniť kovaním): prikovať niečo na reťaz • priskrutkovať • hovor. prišraubovať (pripevniť skrutkou) • primontovať • namontovať (pripevniť montovaním): primontoval na auto držiaky na lyže • hovor. primajstrovať: uvoľnenú kľučku treba znova primajstrovať • prichytiť • expr. prikvačiť: prichytí si, prikvačí si na kabát metál • pripichnúť (pripevniť pichnutím): pripichnúť oznam na tabuľu • pripnúť • pripäť • prišpendliť • prišpendlíkovať (pripevniť špendlíkom, sponkou, ihlicou a pod.) • prinitovať (pripevniť nitovaním): prinitovať rúčku k panvici • prirobiť: strojček prirobím na doštičku • pripútať • priputnať • priviazať • expr. pripantať (pripevniť viazaním): priviazať, pripantať šnúru o kôl • niž. hovor.: priondiať • priondieť • pritentovať: Priondi, pritentuj ten motúz o plot!
pribiť, -bije, -bijú dok.
1. (čo, zried. i koho) pripevniť klincami, priklincovať: p. dosku, latu, tabuľu, obraz, podošvu, podpätok, podkovu; p. niečo kladivom, kameňom; p. niekoho na kríž spôsob vykonania trestu smrti v staroveku, ukrižovať; pren. Mojžiš akoby mal oči pribité o poval (Kuk.) uprene pozerá. Slnko stálo pribité v zenite (Fr. Kráľ) bolo poludnie.
● stáť ako pribitý nehybne; Dora stála pribitá k zemi (Jil.) nehýbala sa
2. (čo) priraziť a pripevniť k brehu: p. plť, čln k brehu;
nedok. pribíjať, -a, -ajú
pribiť dk 1. čo pripevniť klincami, priklincovať: za latowcze na wyssnu studnu, czo se desky prybyli (ŽILINA 1610); dwa klyny welkje, co se wantry prybyly na sstale (ZVOLEN 1645); šprnagli lavicu pri ohnisku pribiu (S. ĽUPČA 1732 CM); klin, na kterej zrebe pribygu (RG 18. st); x. pren mylowniczu má, která z klynem lásky geho k sobe pribila (PeP 1769) pripútala L. na kríž(i), na drevo kríža p. koho ukrižovať niekoho: na kryzy ho pribili, ruce, nohy roztahli (KK 1709); tohoto (Krista), kdiž ste na križ pribili, zabili ste (KB 1756); affigere cruci: na drevo križe pribiti (LD 18. st) 2. (o plavidle) upevniť v prístave pri brehu, zakotviť: na pltiach pripustivsse až k Žiline, tam pribili (BYTČA 1615); každý plt musejí pribyti pri tricatku (TRENČÍN 1642 E); lod prybita byla (PP 1734); ješte ňebili pribily a juž mnozstvý jaffenskích po brehu behalo (BR 1785) 3. čo na čo (o koňovi, krave) priviazať o zabitý kolík na paši: w čas kosenj luk kdokolwek bude chcet na koni do pola winit, nema na cudzu luku, ale na swu wlastny kona pribit (JELŠAVA 1739); kolik, na kteri kone pribili na passu (RG 18. st); pribíjať, pribíjavať ndk/frekv 1. k 1: na swu stranu swe ssyndle swymy klinczy pribigeti (P. ĽUPČA 1540); pokud ge žryeba, na kopita geho potkowi se nepribigagj (KoB 1666); panu grofowi sem stribrne dwoge ostrohi pribigal (M. KAMEŇ 1731); acclavo: pribigam, pricwokugem (KS 1763) L. na kríž p. križovať, ukrižúvať: swatokradežnjcy predtjm na krjž pribiganj bjwaly (KoB 1666); (Kristus) s trnjm sa korúnowal, žluťu a z octem sa napagawal, z hrebjkama na križ sa pribigáwal (BlR 18. st) 2. čo pokrývať, pribíjaním šindľov, pobíjať: co pribigali sspital wssecy cimermani, dano gim na den per d 25 (ZVOLEN 1637); začali trogicku garbstolňu pribigati (B. ŠTIAVNICA 18. st E) 3. k 2: plawec wesely ge, když sstastliwe ssif prybiga k brehu (GV 1755); panske plti spuštame, pribijame (KRUŠETNICA 1776 LP) 4. k 3: pan Osztrožitz tam swe y husarske konje dal pribigat (ILAVA 1668); na teg ysteg luce po kosgenkoch Geho Oswycenosty kone pribygal a pasawal (P. BYSTRICA 1757); kolček, na ktery mlade žhreba prybigagu (HK 18. st) 5. čo (o nánose) pridávať, prinášať: ty mysta wssetky Vah odemlel od dobranskeg strany a druheg strane ge pribygal (T. TEPLÁ 1634); pribiť sa dk (o pltníkoch) zastaviť sa, upevniť, zakotviť plť pri brehu: malo sem se prybyl v Dolnieho Hrycžowa (BYTČA 1615); ze swogjma pltyamj musj se k brehu seredskemu pribit (LIPTOV 1767) P. tpn ad montem Preboy (pri Šalkovej 1263 VSS)