priazeň -zne ž. žičlivý vzťah, náklonnosť, sympatia: tešiť sa p-i u niekoho, získať niečiu p.
priazeň -zne ž.
obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti
2. p. radosť
priazeň p. sympatia
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
priazeň, -zne ž. kladný vzťah k niekomu; náklonnosť, láska: mimoriadna, veľká p.; odporúčať sa, dostať sa do p-e niekoho; tešiť sa p-i u niekoho, byť v p-i u niekoho; získať si, stratiť p. niekoho; uchádzať sa, prosiť o p. niekoho; Hádam i cíti priazeň k nej. (Kuk.)
priazeň [-ia-, -ie-, -í-] ž 1. kladný vzťah k niekomu, náklonnosť: prizen a lasku swu wzkazugem wam (CHTELNICA 1562); pasawal dobitek společne z Bobotyanj w tich mistech podle priazne (TRENČÍN 1640); wstupjce do noweho manželstwj prjazen rodičowsku obchazj (BYSTRIČKA 1736); hňeď wislal poslow staragic sa o gég dožiwotnú pre seba prízen (:prgázen:) (DS 1795); gedenkaždý otec to nech wí, že otcowskú prízeň čeleďi swég dlúžen gest (BN 1796) 2. prejav náklonnosti: Janowy Slabonowy podle obyczege mesta stala se pryzen (ŽILINA 1618); žadnemu neženatemu nema se dati prizeň, dokuď se kolwek neoženy a na grunthe neosady, taktež od pana fogta a auradu miesta prizne neobdržý (PÚCHOV 1638 E)