Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pritiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním, posúvaním dostať niekam: p. stoličku k obloku; p. (si) čiapku na uši

2. pevnejšie zatiahnuť: p. skrutku; p. si kravatu; p. si opasok i fraz. uskromniť sa; p. opraty i fraz. začať byť prísnejší

3. magnetickou silou spôsobiť, že sa niečo k niečomu dostane: magnet p-l ihlu

4. hovor. prilákať, privábiť: zápas p-l tisíce divákov; zvedavosť ho sem p-la

5. hovor. získať pre niečo: p. ľudí do práce

6. expr. priviesť (význ. 1): p. domov hostí

7. expr. priniesť (význ. 1): p-l kopu kníh

8. kniž. prísť (vo veľkom množstve): vojsko p-lo do mesta

9. expr. zvýšiť úsilie: ak to chceme urobiť načas, musíme p.

10. obyč. neos. hovor. primrznúť (význ. 1): ráno trocha p-lo;

nedok. priťahovať

// pritiahnuť sa ťahaním, posúvaním sa dostať niekam: p. sa lanom na loď; p. sa ku kachliam;

nedok. priťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; priťahovať sa

priťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


priťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


priťahovať porov. pritiahnuť 1–4, p. fascinovať, pútať 1


pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priťahovať, -uje, -ujú nedok.

1-8. p. pritiahnuť1;

9. fyz. pôsobiť na predmety príťažlivou silou: Zem priťahuje všetky telesá.

|| priťahovať sa

1-2. p. pritiahnuť sa;

3. fyz. pôsobiť na seba navzájom príťažlivou silou: Dva magnety sa buď priťahujú, buď odpudzujú.


pritiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho) potiahnutím, ťahaním priblížiť, posunúť k niečomu, prisunúť, dotiahnuť: Pritiahol som si k oknu lavicu. (Taj.) Poľan si ho pritiahol k sebe a štrngol si s ním. (Fr. Kráľ) Pritiahol ju k sebe a šeptal jej do uška. (Čaj.)

hovor. to je za vlasy pritiahnuté zveličené, skreslené, násilné, nepravdivé;

2. (čo) potiahnuť smerom dolu, trochu stiahnuť: p. (si) klobúk na oči, p. (si) čiapku na uši; p. knôt na lampe;

3. (čo) lepšie utiahnuť, pevnejšie stiahnuť: p. remeň, opasok; p. (si) vlniačik, obrúsok, plachtu; p. niečo skrutkou; Pretiahli pavuzu a dobre ju pritiahli. (Bod.)

p. opraty, uzdu niekomu byť k nemu prísnejší; Matka si s ním nevie rady. Ja si ho zďaleka tuhšie pritiahnem (Jes-á) budem k nemu oveľa prísnejšia.

4. (koho, čo) privábiť, prilákať, pripútať: Všetci prišli sem, pritiahlo ich mesto. (Tat.) Zvedavosť a Koreňovo žmurknutie pritiahli šuhaja za Javorčíkov chrbát. (Tim.) Sokoli si pritiahli obdiv v závodoch a hrách. (Kuk.) Mysleli si, že tak si šťastie pritiahnu. (Tim.)

5. hovor. (čo) spôsobiť si, zapríčiniť si nejakú chorobu, nešťastie, trest ap.: Pritiahol si neduh, lámku v nohách, hostec. (Škult.) Ale i teraz najviac trestu pritiahnu si moje deti svojou neznášanlivosťou. (Šolt.)

6. (koho) získať za spojenca, za priateľa, získať pre nejakú myšlienku, vec, prácu ap.: Čo si nepritiahnete zemianstvo? (Kuk.) Musí im byť vítané takú famíliu za každú cenu pritiahnuť k sebe. (Kal.) Všemožne usiloval sa bratranca svojho na svoju stranu pritiahnuť. (Kal.) Chcem si ich pritiahnuť do kamarátstva. (Gab.) Pritiahni aj iných do tej roboty. (Ráz.)

7. hovor. lepšie sa pousilovať, pridať vo výkone: Aj prvé poschodie sme prehrali iba o máčik. Keby sme boli trochu pritiahli, mohli sme ho mať. (Karv.)

8. hovor. obyč. neos. (o mraze) zosilnieť, primrznúť, zamrznúť: Mrázik pritiahol. (Kuk.); v zime, keď pritiahne alebo keď napadne snehu (Kuk.);

nedok. priťahovať

|| pritiahnuť sa

1. ťahaním sa dostať niekam, bližšie sa posunúť: Hodil mi linu a ja som sa za ňu pritiahla na plť. (Janč.)

2. (ku komu, k čomu, kam) posúvaním al. pomalými krokmi sa priblížiť, dotiahnuť sa: Senior sadol na stolec pri Maríne a pritiahol sa k nej. (Tim.) Sváko sa pritiahol k vatre za uhlíkom. (Švant.) Pritiahol sa na lakťoch a kolenách až k latke. (Gab.);

nedok. priťahovať sa

priťahovať p. pritiahnuť


priťahovať sa ndk s čím sťahovať sa, zvierať sa: (buď trpezlivý), bár dussa s teskliwostú zunowaná drjme a z wnjtrnym mrázem sa pritahuge (BlR 18. st)


pritiahnuť [-tia-, -tá-, -ca-] dk
1. koho, čo kam ťahaním dostať, prisunúť niekoho, niečo niekam: Tomass chitil otce sweho obema rukama zaklenutimi za hlawu a pritiahlo ho až k lawicj (ZVOLEN 1638); negprw Jano až k zemy za wlasy ho (Tomáša) prytgahnul a tak ho ruwal (LIPTOV 1732); swatého Jakuba pred krále Herodesa pritáhli (WP 1768); pritachni mu (koňovi) chwost pres cherbet k herdlu co negtuss (RG 18. st); plawily techdy sa plawčzowe, silne tiahnuce a pracugice z weslamy, aby mohly ssiff k brehu pritahnut (WS 18. st)
2. čo pevnejšie utiahnuť, stiahnuť niečo: adducere lorum: uzdu pritahnuti, stahnuti (WU 1750); nebywágťe gako kuň a mulec, který nemagú rozumu, z ohláwku a z úzdú aneb kantárem pritáhni čzelistwi geych (KB 1757); treba zbrog dobre pritachnut (VoP 1760); contrahere vela: zásťeri pritahnúti;
x. pren tardare alvum: brucho pritahnúti uskromniť sa (KS 1763)
3. koho, čo nej. silou spôsobiť, že sa niekto, niečo niekam dostane: železo tež magnes aczprawe tesske gest, wlastnosty swu pritahne (BV 1652); (kamienky) rozpál a tak ohniwé hod do suda, tehdy prytáhnu mútnost k sebe a wezmú na spodek (VK 1764); bremeno (Egypťanov) tak wažne bilo, že gich až na dno mora pritahlo (SlK 1766-80); slanina tu nakazenost, čo ma vino dostati, ku sebe celkom pritahne (PR 18. st)
4. koho, čo (ku komu) pripútať, privábiť, prilákať niekoho, niečo: pan Jelenfi tu rolu pritahol k domu (ČACHTICE 1687) pripojil; powec, o, clowece hriessny, co te mohlo priwabiti a pritahnuti pod zastawu diablowu (MS 1758); (svokor) nas z lahodnima podwodnimy slibmi k sobe pritahel (PUKANEC 1767); (Boh sv. Jánovi) darunky podarowal, abi s tim geho srdce ku sebe pricahnul (SJ 1770)
5. čo k sebe, na seba privlastniť si niečo: gestli by sinowe Gerttliarkiny niekedy chteli swoge tale ginym prodawati, tehda Ferencz Liptak nema dopustiti, ale k sobe pritiahnuti (JELŠAVA 1595); gestly by zat Martin chtel na sebe kopaničku pritiahnuti aneb prywlastnyti, aby mogey manželky dolu tolar položil ((VYHNE) 1665); ya tento statok za muog wlastny a poctywe nadobiti uznawam, any ziadnim ffalssom a ffortielom k sebe prytahnuty nechcem (BARDEJOV 17. st); cokoli sem gá sobe z dluhjm učenjm nadobil, to Marcela se naučila, k sobe prjtáhla a priwlastnila (VP 1764); prisaham, (dôchodky) na meske pohodlj obratiti a z takowjch ani neymenssj wec k sobe nepritahnuti (PONIKY 1797)
6. koho, čím k čomu donútiť, prinútiť niekoho na niečo: manželka pritiahla ho (Janča Ožiba) k prawu žalugice na neho, prawo ho k tomu prytislo, aby gey tych fl 6 nawratil (S. ĽUPČA 1603); mestečka na watssy dan a činč (!) prytahnuty byly (L. TRNOVEC 1692); (Židia) y Pilata k tomu pritiahli, že y proti swedomj swemu Krysta Pana na ohawny krjž odsaudil (SP 1696); takowj ludia, ktery proti nassym deliberatiam anebo articulum winia, musia byt pritiahnutj prawom nassym, pokutowany a aggrawowanj (TURIEC 1737); perpellere ad deditionem: pritáhnúti, aby seba poddali (KS 1763); (cisárska vrchnosť neposlušných) mocou vojenskou k potrebnej poslušnosti pritiachnut a skrotit milostive rozkazala (D. KUBÍN 1786 DPB)
7. kam prísť, dostať sa niekam (obyč. s vojskom): v uteri pred svatu Margaretu pritahli (Turci) (BUDÍN 1541 SLL); velmi mnoho pritahlo k Banovcom Turku (ZLIECHOV 1663 LP); Atalanta takau odpowed dala, že žadnemu nemuže wdana a zasnubena byti, gen tomu, ktery by w behu gi k cyli prebehl, prw k nemu pritahl a prissel (SP 1696); bylo mesto male a w nem lidy malo, k nemuž pritahl kral mocny a obehnaw ge (CO 17. st); Egyptssťj powolali nas, abichom gjm proti krali na pomoc pritahli (PT 1796); priťahovať ndk
1. k 1: slon dluhjm swjm nosom potrawu pritahuge (KoB 1666); domnjwame se, že sobe dobre radjme, awssak s swau radu welike nesstesstj na swe hrdlo pritahugeme (SP 1696); dano dwam chlapom, ktery obecne buky pomahali na Waze pritahowat, na piwo (ŽILINA 1703); wino isopowé tráwí a na sebe prytahuge zlé wlchkosti (VK 1764); (sv. Peter) mel lid wiucowatj a slowem boskjm gako nekteru siety k brehu žywota wečneho pritahowaty (CS 18. st);
x. pren kacyri vsylugj se Pjsmo swaté k swemu smyslu pritahowati (SPa 1716) prispôsobovať
2. k 2: cingulam adstingo: popruh pripjnám nebo pritahugem; interstringo: pritahugem, stahugem, zadússám (KS 1763); (Mária Krista) z súknem sy obwynula, s pasečkama pritahowala, na loktoch sy nosyla (BlR 18. st)
3. k 3: (balšan) moc take ginu ma prytahowaty ged (HL 17. st); attrahit in se ferrum magnes: k sobe pritahuge železo magnes (LD 18. st); huba morska (:spongia:) octem nabrana komare na sebe priťahuge, ze se mozu pobiti (PR 18. st)
4. k 4: kdo chce lechku žiwnost, ten nema powinnost na sebe pritahowat (BV 1652); (manželka) ditky chowala a zaodiwala, k modlitbam swatim ge pritahowala (RUŽOMBEROK 1667); uprimnost Neoptalemowa welice ma k nemu priťahowala (PT 1796); dobra wec gest, kdiš gazda napog wolow mukow a solow často posipa, ponewač na tento spusob huť (!) ku potrawe sa priťahuge (PR 18. st); (Spasiteľ) roztahnutimi rukamy wola nas k sebe a pritahuge (SJ 18. st); odpoweďel Pán (Mechtilde): Natoliko bys srdco mé bózské z swú žádosťú wábila a pritahowala, že tebe, čo bys žádala, zapjrati bych nemohel (BlR 18. st)
5. k 5: aby žaden z prateluw k tomu lazu se nedomahal a na sebe nepritahowal (OČOVÁ 1655); komunjcy klasstersstj sem y tam se tulagj, mozole krwawe ubohych lidj skrz rozlične praktiky k sobe pritahugi (SP 1696); takowy gsu lakomcy, ktery slussne statek bližniho sweho k sobe pritahugy (COB 17. st); nepritahug sobe wěcý giných (MP 1718)
6. k 6: ya se poctiwemu prawu oswecugem, ze tento (Michal Richtarovič) neslussne mne k prawu pritahuge (NIŽNÁ 1635) žaluje; (hrnčiari) zatim nikdy na takowu pracu pritahowany nebudu (P. BYSTRICA 1679); na to nas pritahugu nasilne, aby sme s takowymi hoštaky zarovno platili a zbyvali (PÚCHOV 1742 LP); dary k milowanj obetownika pritahugu a prisilugu (KT 1753)
7. koho (o deťoch) lepšie, prísnejšie vychovávať, viesť k práci: wssak wam bol syn, mohli ste ho prytahowat, rowno ste tjahali, wssecy ste zle gazduwali (SUČANY 1757)
8. k 7: superveho: pritahugem (KS 1763); pritiahnuť sa [-táh-] dk ku komu dostať sa, uchýliť sa niekam: perfugere ad imperatorem: k cysaru se pritahnúti, uchyliti (KS 1763)

priťahowať priťahowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

priťahovať: →speex →vorbis
a priťahujú mladých ľudí et attirent des jeunes
čo obklopuje loď, priťahuje qui entoure le navire, qui attire
hospodárske možnosti a priťahuje perspectives économiques et attire
koncerty, ktoré priťahujú davy concerts de musiques rassemblant les foules
priemysle námornej dopravy, priťahujú l'industrie maritime attirent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu