pričiniť sa -ní sa -nia sa pričiň sa! -nil sa -niac sa -nenie (sa) dok.
pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý
2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže
pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoro • expr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodina • expr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežili • postarať sa • zariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz chorého • zaobstarať • obstarať • zabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravu • presadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu
zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastu • zaviniť • kniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinil • expr. navariť: sám si to navaril • privolať • kniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobu • podnietiť • vyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburu • pričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťaži • spôsobiť • urobiť • kniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?
p. aj spôsobiť
zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa • pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselníci • postarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladí • pousilovať sa • vynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo
pričiniť, -í, -ia dok. kniž. (čo) urobiť ešte ďalšie veci, prirobiť, pridať: Staviteľ hľadí pričiniť majiteľovi dvoje poschodí do daru. (Kuk.) „Hlásnik“ pričinil ešte nové smelé tvrdenia. (Jil.);
nedok. pričiňovať, -uje, -ujú i pričíňať, -a, -ajú
pričiniť sa, -í, -ia dok. (o čo, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) vynaložiť úsilie na niečo, vynasnažiť sa, postarať sa: p. sa o rozkvet vlasti, o víťazstvo, o uskutočnenie niečoho; Ondráš pričiní sa, aby nebolo ticho. (Kuk.) (Treba) sa všemožne pričiniť voviesť Lesný komposesorát do plnej výkonnosti. (Heč.);
nedok. pričiňovať sa, -uje, -ujú i pričíňať sa, -a, -ajú
pričíňať p. pričiniť
pričiniť dk 1. (čo) k čomu priložiť: prach biliny w bawlne obwinuty a k zubuom pričineny bolest zubow spokoguge (MT 17. st); hnedky vám ja to učiním, len to cklo k nosu pričiním (PV 1761-81); giž přičinjeme ruku k samé prácy (StN 1785) začneme pracovať 2. čo prirobiť niečo: wedle Kardossoweho domu gest yzbička pričinena (JELŠAVA 1741) pristavená 3. pridať: gestli pak on sivu przysahu k tomv przyczynie, tedy to plati bez osudu (ŽK 1473); žeby sa gim (Mutňanom) mohlo y roly pričjnit (MUTNÉ 1663 MŽ); kwetu musskatoweho pričinytj (HL 17. st); pricin k tomu gednu hrstku otrubow gačmennich (RN 17.-18. st); -ovať, pričíňať ndk k 2: minarom trom, čou masstali pričinali na Huoreckich dome, obet (ŽILINA 1727); k 3: to mu (Matejovi Súkeníkovi) s toho tu (kusa zeme) prziczinugem (ŽK 1478); ya techda W. M. yakossto pana rychtara prosym a priczyniam W. M. mne sameho za podaneho (V. ŠARIŠ 1640); -ovávať frekv k 3: ňemožnosť navráceňá nemalé úzkosti pričiňuwáwá w hoďinu smrti (BN 1789); pričiniť sa dk 1. k čomu pridať sa, pripojiť sa k niečomu: od starožitnég nábožnosty, od bohúw nesmrtelnich ku nepoctiwému krestanúw stadu pričinit gse miniss (PeP 1771) 2. k čomu, na čo, o čo vynasnažiť sa, postarať sa o niečo: aby ty to tiemi pieniezmi domuroval s pomoczy dobrych lidy a k tomu aby sie prziczinil (ŽK 1489); ze wsy mey mosnosty chczy se pricinity, abych gych (listy) dostal (VIEDEŇ 1548); da-li Pan Buch, spolu s ginu spižu se (peniaze) odesslu, na to se priczjnym (MOŠOVCE 1607); pričinimt se tedy wsseligak o tom, abi ste wy po odchodu mem na ty wecy rozpomenuty se mohli (Le 1730); pricinte se tehdi wassu regulu werne zachowawati (PI 1749)
pričiňovať, pričiňovávať p. pričiniť