prevratný príd. znamenajúci, spôsobujúci prevrat: p-é udalosti, p. vynález;
prevratne prísl.
prevratne 2. st. -nejšie prísl.
prevratný príd. ktorý znamená prevrat, spôsobuje ďalekosiahle, významné zmeny: p. cieľ, mať p. význam; p-á udalosť, p-á zmena; p-é pokusy (Šolt.); p-é náuky (Kuk.);
prevratne prísl.;
prevratnosť, -ti ž.: p. čias (A. Mat.)