Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prevrátiť -i dok.

1. otočiť z jednej strany na druhú, obrátiť: p. šaty;

pren. expr. p. do seba pohárik vypiť na dúšok

2. prevrhnúť: p. stôl

p. niečo hore nohami porozhadzovať; p. kabát navonok zmeniť presvedčenie;

nedok. prevracať -ia -ajú

// prevrátiť sa

1. otočiť sa z jednej strany na druhú, obrátiť sa: p. sa v posteli na chrbát

2. prevrhnúť sa, spadnúť: auto sa p-lo do priekopy;

nedok. prevracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prevrátiť ‑i ‑ia dok.; prevrátiť sa

prevrátiť sa -ti sa -tia sa prevráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


prevrátiť -ti -tia prevráť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiťotočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracaťpootáčať (postupne) • pootočiťpoobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúťskrútiťskrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniťpremeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiťpreonačiť: nik ho nepreinačí


prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkáchprevrátiťpreklopiťobrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohorazried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiťpreinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiťsfalšovaťexpr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosťzmeniť: zmení všetko podľa svojej vôleznetvoriťspotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznaniezdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezviskohovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citátfraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti narubypoprekrúcaťpoprekrucovať (postupne, viac vecí)


prevaliť 1. prudkým pohybom al. násilím dostať do ležiacej polohy • zvaliťpovaliť: prevaliť, zvaliť chlapa na zemhovor. prekotiť: prekotiť voz plný senapresotiť: v behu presotil žiaka cez lavicuzhodiťprevrhnúť (obyč. nejakú vec): zhodiť, prevrhnúť fľašuprevrátiť: drgol do stola a prevrátil tanier s polievkouexpr. vyvaliť: vyvaliť vázu s kvetmistrhnúťstiahnuť (násilím pritiahnuť): strhol, stiahol dievča k sebe

2. p. obrátiť 1


prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora)preklopiť: preklopiť cesto na doskupregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalejpoprevracať (viac vecí, viackrát)

2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúťprevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vrátavyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopyhovor.: prekotiťvykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil!expr.: prekopŕcnuťprekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcolzried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekomzhodiťzvaliťzrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakolpresotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicuprevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranupoprevracaťpoprevŕhať (viac vecí, viackrát)


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba)vsúkať (do seba)vysúkaťvyzunknúťvydurknúťvylúpnuťvyhŕknuťvydúchnuťvyhltnúťvychlipnúťvyglgnúťvylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkaťvysrkaťvysrknúťvysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebaťvyslopaťvychľastaťvylogaťvyglgaťvylôchaťvylúchaťvydúchaťvychleptaťvychloptaťvychľaptaťvychlípaťvygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľaťvycicaťvycucaťvyťahaťvytiahnuťvydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbaťvydudaťexpr.: vycickaťvychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebaťposlopaťpochľastaťpochleptaťpochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prevrátiť, -i, -ia, rozk. prevráť dok.

1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú; otočiť, obrátiť: p. list, stránku v knihe; p. šaty, kabát; pren. Prevrátil do seba pol deci (Tat.) vypil na dúšok; ban. prevrátený sloj tektonickými pochodmi obrátený o viac než 90ř

p. niečo na žart urobiť z niečoho žart; p. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok; hovor. p. kabát zmeniť presvedčenie; p. niečo naruby prekrútiť;

2. (čo) priviesť k nejakej zmene, zmeniť, obrátiť: p. úmysly (Kuk.); Ja už svet neprevrátim. (Tat.);

nedok. prevracať, -ia, -ajú

|| prevrátiť sa

1. zmeniť polohu, obrátiť sa, otočiť sa: p. sa naznak, na chrbát;

2. prevrhnúť sa, obyč. vychýlením sa z rovnovážnej polohy: Z vysoko naloženého rebrovca, keď sa prevrátil, spadol mu syn. (Pláv.) S batohom som sa prevrátila. (Tim.)

3. (bezpredm. na čo, kniž. i v čo) premeniť sa, zmeniť sa: Veď sa azda svet neprevráti? (Tim.) nič sa nestane. Dobré môže sa prevrátiť v zlé. (Kuk.);

nedok. pravracať sa

prevracať, prevracovať p. prevrátiť


prevrátiť dk
1. čo preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú, otočiť, obrátiť niečo: revolubilis: prewrátny, čo se snadnó odwalit, prewrátit može (KS 1763); zem do ktereg seges neb sadis na gar, w gaseni prewrat (PR 18. st);
x. pren on svúj kepének prevráťil (BR 1785) zmenil svoje presvedčenie
2. čo prevrhnúť niečo (vychýlením z rovnovážnej polohy): diabel ten usylowal lodičku prewratiti (TC 1631); ty pak, abys umywadlo neprewratil, gak wčera (LaR 18. st)
3. koho, čo priviesť k zmene, zmeniť niekoho, niečo: tohoto synačka má prewratiti syn dewký, Izmahel (SK 1697); nihil est, qvod non possit depravari: wssecko sa može prewratiti na zlé (KS 1763); (Pane) zem srdca mého neplodnú a suchú prewrať na uródnú a poléwanú (BlR 18. st)
4. čo na čo preložiť niečo z jedného jazyka do nej. druhého: reddere aliqvid latine: nečo na latjnsky gazyk prewrátiti (KS 1763); prevracať, prevracovať ndk k 1: versare furcillis: seno obracatj, prewracatj (KS 1763); (zem) w mesycy brezne má sa nekolikrát prewrácati (SN 1772); k 2: Krystus kupce a prodawače z chramu wihnal, stolyce gegich prewracel (ŠV 1675); (Sirény) loď prewracagú (BN 1790); k 3: Židé mluwili: Krystus prewracy lid (SP 1696); (Pán) prevracuge pjssnich (PoP 1723-04); y oni (luteráni) Krysta zrazugu, kdiž včenj geho prewracagu (PE 1764); pren: diabel clowekowi rozum castokrate prewraca (MS 1758) balamutí, zavádza ho; k 4: reddo: na ginssy gazyk obracám, prewracám (KS 1763); prevrátiť sa dk
1. otočiť sa, obrátiť sa: gak se gest listek na druhu stranu prewratil (WO 1670)
2. prevrhnúť sa: kdy se rotthaus prewratil, dobytku ani čeledi zadneho urazku se nestalo (P. ĽUPČA 1566) zrútil sa; pes bežice prewratil se (ZVOLEN 1642)
3. zmeniť sa; obrátiť sa na inú vieru: s wiwoleným wywoleny budess a z prewraceným prewratiss se (SK 1697); (telo) zhnjge, na prach a na popel sa prewráty (BlR 18. st); prevracať sa, prevracovať sa ndk; k 1: circumvertor: obracám sa, prewracám sa (KS 1763); k 3: natura telesnostj gest, že skoro se w osskliwost prewracuge (MP 1718); nech sa wam newerno newidj, že gakožto hnitj mrtwych widjte a na popel prewracati se (BlR 18. st)

prewráťiť_1 prewráťiť prewráťiť_2 prewráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prevrátiť: →speex →vorbis
bolo prevrátilo a možno aj été renversés et peut-être
prevrátilo a možno aj strhlo renversés et peut-être précipités

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu