presvedčivý príd. kt. presviedča, presvedčujúci, zjavný, zrejmý: p. dôkaz, argument; p-é víťazstvo;
presvedčivo prísl.: p. hovoriť;
presvedčivosť -i ž.
presvedčivosť -ti ž.
presvedčivý príd. majúci schopnosť presvedčiť niekoho; presvedčujúci: rozvážne a presvedčivé reči (Ondr.); p. dôkaz, argument; p-é víťazstvo výrazné (vo voľbách, v športe ap.);
presvedčivo prísl.: Vraví presvedčivo a všetko aj tak presvedčivo robí. (Švant.); hovoriť prosto, jasne a presvedčivo (Hor.); šport. hladko a presvedčivo vyhrať (športový zápas);
presvedčivosť, -ti ž. schopnosť presvedčiť: umelecká p.; s p-ou dokázať; p. argumentácie