Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prestrašiť dok. veľmi naľakať, vystrašiť, nastrašiť: p. dieťa

// prestrašiť sa: p-ená žena

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prestrašiť ‑í ‑ia dok.; prestrašiť sa

prestrašiť sa -ší sa -šia sa (ne)prestraš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


prestrašiť -ší -šia prestraš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


prestrašiť p. naľakať


prestrašiť sa p. naľakať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prestrašiť, -í, -ia dok. (koho, čo) veľmi naľakať, nastrašiť, vystrašiť: Ešte mnoho ráz prestrašil ženu a dcéru. (Kuk.) Ty ma každým slovom prestrašíš. (Hviezd.); pren. Aby choleru prestrašili vôňou, strovia po hlávke cesnaku (Kuk.) odpudili, odohnali.

|| prestrašiť sa naľakať sa: Ten sa ľahko prestraší mátohy. (Kuk.) Všetci chlapci sa prestrašili. (Tomašč.)

prestrašiť [pre-, pro-] dk koho (čím) veľmi naľakať, vystrašiť niekoho: reči tvé prehrozné prestrašili mne (RL 1571); to že (svedok) newge, čzy tym umislom instans wystrelyl na toho zabiteho, chtegycze ho zabitj, cžy len prestrassit (H. JASENO 1665); ty diable, ty mne neprostrassis twym ohromnjm telem (VP 1764); grofa byla prestrassila kwapka krwe, kteru na swém salwetu wzhledl (LPo 18. st); -ovať, prestrášať ndk: reč gedného čloweka smrtedlného krále tak prestrassuge (SK 1697); ukrutna smrt prostrassuge ay swatych lidi (GŠ 1758); perterrefacio: prestrássám (KS 1763); ty pripadnosty welmy zarmutily swateho Jozeffa, ale wyceg gessče ho prestrassowalo to, že do Egypta, mezy narod dywoky utekat mosel z maličkym Gežisskem (SlK 1766-80); prestrašiť sa dk naľakať sa: prestrassil sem se, mily Theophile, rečmi Cyprianna (ZA 1676); Maria negen se neprostrassila, ale y weselost w twari ukázala (ŽS 1764); nad oltarom spusteny bol list geden z neba, na to wssetek lid se prestrassil a zdiwil (MiK 18. st); prestrašievať sa frekv: nesmelj nenadálymi wecmi se prestrašyewa (KoB 1666)

prestrašiť prestrašiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu