prestol -a m. kniž. panovnícke kreslo, trón: kniežací p.
prestol -la L -le pl. N -ly m.
prestol -a m. ‹r < csl› kniž. trón, panovnícke kreslo (ako symbol moci); vladárska moc, vláda;
prestolný príd.
prestol p. stolička 1
stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)
2. p. zub
prestol, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. kniž. trón: Na prestole Veľkomoravskej ríše vládol Mojmír. (Fr. Kráľ) Pred samý prestol predniesli svoje želania. (Vaj.) Zriekni sa kniežacieho prestola. (Jégé) Moyses zaujal biskupský prestol. (Vaj.); pren.: Pravda neprávosť zvrhla z prestola (Jégé) zbavila moci. Povýšiť ju (inteligenciu) na falošný prestol (Pláv.) neoprávnene ju vyzdvihovať;
prestolný príd.: p-á prosba (Škult.) adresovaná panovníkovi