Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

preseknúť -e -ú -kol dok. seknutím rozdeliť, preťať: p. haluz, kosť;

nedok. presekávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preseknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.

preseknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok.

prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánkuexpr.: preseknúťpreťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovorhovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuťexpr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčaniepretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané snypoprerušovaťspretŕhaťspretrhaťspopretŕhaťspopretrhávaťpopretrhávaťpopretŕhaťpopretrhovaťpopresekávaťpopretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káblekniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský)skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

2. urobiť koniec niečomu • skončiťukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavostiskoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormizastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávistiprestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou


presekať 1. sekaním rozdeliť na časti al. sekaním urobiť otvor • prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromovpopresekávaťpopretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kostipreseknúťpreťaťpretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz

2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším • prerúbať: porast treba presekať, prerúbaťpresvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť lespreriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromovprestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríkyvyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník


preseknúť 1. seknutím, ostrým predmetom rozdeliť na dve časti • pretnúťpreťaťrozseknúťrozťať: preseknúť, preťať povraz, reťaz; rozseknúť kosť, rozťať brvnohovor. expr. prešvacnúť: haluz prešvacol napolypreštiknúťpreštipnúť (stisnutím prstov, klieští a pod.): preštiknutie, preštipnutie šnúrysubšt.: precviknúť • cviknúť: (pre)cviknúť drôt

p. aj presekať 1

2. p. prerušiť 1


rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosťpreťaťpretnúťpreseknúť: preťal, presekol si rukurozštiepiťrozštiepaťrozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na trieskyrozrúbaťprerúbaťporúbaťdorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytokrozsekaťposekaťdosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na riekerozčesnúťhovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil stromhovor. expr.: roztranšírovaťroztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínaťpopretínaťpopresekávať (postupne, viac vecí)

2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preseknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (koho, čo) seknutím, úderom ostrým predmetom rozdeliť na dve al. viac častí, rozseknúť, preťať: p. klinec, reťaz, povraz, haluz; p. kosť, mäso; V zásuvke zavrznuté pršteky bola by možno i presekla. (Šolt.); p. uzol (Hviezd.); Lebo nás div nepreseklo, čo nás pri tom páde myklo. (Bedn.); pren. Čelo mal preseknuté hlbokou vráskou (Jaš.) rozdelené. Polia preseknuté kopcami. (Krno)

2. expr. (čo) prerušiť, preťať, pretrhnúť: Povstanie preseklo rozvoj literatúry. (Vlč.) Anča presekla slovo napoly (Jil.) rozdelila (v reči). Vietor presekol beľmo hmly (Letz) uvoľnil hmlu. Mĺkvotu lesov presekne škripot píl. (Laz.);

nedok. presekávať, -a, -ajú i presekovať, -uje, -ujú

preseknúť [pre-, pro-] dk seknutím rozdeliť, preťať: ga pred tebu pugdu, zawory železne proseknu (COB 17. st); Telemachus ustanowil gemu (nepriateľovi) hrdlo preseknút (PT 1778)

preseknúť preseknúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu