presbyter -a m. cirk.
1. v niekt. reformovaných cirkvách volený laik majúci účasť na správe cirkvi
2. (v kat. cirkvi) kňaz;
presbyterka -y -riek ž. k 1;
presbyterský príd.: p. konvent; p-é cirkevné zriadenie ev. cirkevná správa za účasti laikov (presbyterov);
presbyterstvo -a -tiev s. výkonný orgán ev. cirkvi vytvorený z duchovných a volených laikov
presbyter [-t-] -ra pl. N -ri m.
presbyter -a m. (presbyterka -y ž.) ‹g› cirk.
1. (v niektorých reformovaných cirkvách) volený laik, ktorý má účasť na správe cirkvi
2. (v katolíckej cirkvi) kňaz
3. (u Židov) člen synedrionu (veľrady) al. predstavenstva synagógy;
presbyterský príd.: cirk. p-é cirkevné zriadenie (u evanjelikov) správa za účasti laikov presbyterov;
presbyterstvo -a s. (v evanjelickej cirkvi) výkonný orgán tvorený duchovnými i volenými laikmi
presbyter, -a, mn. č. -i m. cirk. v ranokresťanských cirkvách hodnostár, ktorý mal na starosti správu cirkevného majetku, starší; v niektorých reformovaných cirkvách laik majúci účasť na správe cirkvi: Pán Golier bol poctivého remesla koželuh a presbyter račianskej dcérocirkvi. (Čaj.);
presbyterský i presbyteriálny príd.: p-a porada, p. konvent;
presbyterstvo, -a, -tiev str. predstavenstvo v evanjelických cirkvách
presbyter m gr člen rady cirkevného zboru v protestantskej cirkvi: dobre ziczliwy bohomodlca Michael Buchowic, prezbyter torinsky (TORYSA 1686)