preraziť, -í, -ia dok.
1. (čo) nárazom al. nárazmi, údermi vyraziť do niečoho otvor, dieru, prebiť, prepichnúť: p. plech, p. ochranný obal, p. dno (napr. na hrnci); strela prerazí pancier; Pištoľou prerazíš dosku. (Tat.) Nočná víchrica prerazila v streche dieru. (Fel.) Bol bych mu najradšej kotrbu prerazil (Kal.) rozbil hlavu. (Kôň) narazil na ostrý peň a prerazil si brucho. (Fig.) Bol mi voľakedy skalou prerazil čelo. (Švant.); pren. Osteň bôľu prerazil jej srdce ako nôž (Tim.) pocítila náhlu prudkú bolesť v srdci.
● hlavou múr neprerazíš (prísl.) o márnom, zbytočnom vzdorovaní;
2. tech. (čo) prekopať: p. tunel, p. šachtu, štôlňu (v bani);
3. (čím, čo, cez čo, kade, kam i bezpredm.) dostať sa, preniknúť niekam cez niečo, vyraziť na povrch: Skúsil preraziť lesom. (Laz.) Medzi hafirčím prerazili sladké trávy. (Heč.) Kvet prerazil cez dlažbu. (Kost.); pren. Prerazil prúd života, nesie spravodlivosť. (Fr. Kráľ) Slzy prerazili hať a pustili sa tiecť prúdom (Laz.) nedali sa zadržať. Život nemôže preraziť do voľnejších priestorov. (Švant.); p. do sveta (Jes.) získať uznanie; Umenie prerazilo si cestu k srdciam. (Al.); myšlienka prerazila prenikla, bola uznaná;
4. (čo, čím, odkiaľ, kam) (o zvuku, svetle, vôni) prehlušiť niečo; preniknúť cez niečo: Chrčanie zápasiacich prerazí ženský výkrik. (Ráz.) Zo surmy prerazil hlas Miška Cináka. (Jégé) Lúč svetla prerazil malým okienkom. (Zúb.) Tmu prerazil blesk. (Laz.) Vôňa kávy pokúšala sa preraziť pleseň vakovky. (Al.)
5. (čo, čím, cez čo, kam) prebiť sa, prebojovať sa niekam, násilím niekam preniknúť, prekonať prekážku: Armáda prerazila Kozárovskú bránu. (Laz.); p. četnícky kordón (Urb.); Rusi prerazili cez Dargov. (Tat.) Kojata kázal urobiť z prvého radu klin, ktorým mienil preraziť šík Svätoplukov. (Jégé) Preraziť do mesta sa Turkom nedarí. (Záb.) Súdruhovia pokúsili sa preraziť funkcionárskym kruhom. (Min.) Dobeš prerazí stráže, prerazí húfy ľudu. (Kal.); šport. p. obranu (obranou); pren. Tú pravdu bodákmi nám musia preraziť (Jes.) prebojovať; p. si cestu dostať sa niekam, dosiahnuť svoj cieľ;
6. (čím, s čím) presadiť svoju vôľu, dosiahnuť svoj cieľ: Márne sa pokúšala preraziť ľsťou a násilím. (Sev.) Sotva by bola prerazila so svojou vôľou. (Jégé) Nevedeli preraziť s tým, čo chceli. (Šolt.);
nedok. prerážať, -a, -ajú
raziť1, -í, -ia nedok. (čo)
1. prudkým tlakom, úderom, nárazom tvoriť, robiť, vytvárať, formovať: r. peniaze, mince, odznaky; r. písmo, značky (na sucho);
2. prekopávať, hĺbiť: r. tunel; r. chodbu v bani
● r. si cestu namáhavo sa niečím predierať: Loď si razí cestu zamrznutým morom. (Zúb.) Razil si cestu vrbinou. (vaj.) Razili si cestu davom cestujúcich. (Urb.); pren. Šľachetné idey razia si cestu (Jégé) prenikajú; r. cestu niečomu odstraňovať z cesty prekážky: r. cestu pravde (Jégé);
3. rozširovať, šíriť: Mahut razil vlastné heslá. (Urb.);
opak. razievať, -a, -ajú;
dok. k 2 preraziť