prerývaný príd. prerušovaný, nesúvislý: p. plač, smiech, dych;
prerývane, prerývano prísl.;
prerývanosť -i ž.
prerývane, prerývano prísl.
prerývaný príd. nesúvislý, prerušovaný; trhaný: p. hlas; p-é dýchanie; p-á reč, p. smiech (Ráz.); p-é spomienky (A. Mat.);
prerývane prísl. trhane, nesúvisle, s prestávkami: p. nariekať (Jil.); p. dýchať (Fig.); Dvaja kričali prerývane. (Ondr.)