prepošt -a m. prvý kanonik kapituly
prepošt -ta pl. N -ti I -tmi/-tami m.
prepošt -a m. ‹l› cirk. (v katolíckej cirkvi) predstavený kapituly al. rehoľnej chórovej spoločnosti;
prepoštský príd.
prepošt, -a, mn. č. -i m. titul vyššieho cirkevného hodnostára, prvý kanonik kapituly: p. prešporskej kapituly (Vaj.);
prepoštský príd.: p-á bazilika, p-á hodnosť hodnosť prepošta;
prepoštstvo, -a, -tiev str.
1. hodnosť, úrad prepošta;
2. správna oblasť prepošta, prepozitúra
prebošt p. prepošt
prepošt [-po-, -bo-] m lat cirk predstavený kolégia kanonikov al. kláštora: praesul: prebosst (VT 1648); kapytula menssy ze swim preposstom w chráme prednjm St. Martyna (KrP 1760); praepositus: preposst (KS 1763); mj sme diablj, kterj neseme dusy Ebroina preposta zlostiweho do propastj (Káz 18. st); -ský príd týkajúci sa správnej oblasti prepošta: uminili jsme my, ubohi prepoštski poddani, slavnu stolicu o polechčeni terchy prositi (L. MARA 1777 LP); -stvo [-í] s sídlo prepošta: kde se klasstere aneb obecné stawanj predstawga, tam se na mjsto geho pána aneb familie hlawy gména stawanj, gmowitost, gakožto ku prikladu preposststwj, meský dum wyloža (SO 1785) P. atpn Petrus Preposth (v Honte 1447)