Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

preniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť, premiestniť: p. skriňu z jednej izby do druhej; p. dieťa cez potok

2. previezť (význ. 1): p. tovar cez hranice

3. umiestniť inde (v inom prostredí, v inej situácii ap.): p. továreň do iného kraja; p. zásahy redaktora do kópií; p. váhu tela z jednej strany na druhú; geom. p. uhol; lingv. p-enie významu

4. spôsobiť, že niečo má dosah aj inde, zaniesť: p. nákazu, chorobu

5. urobiť niekoho nositeľom istého práva, povinnosti ap. al. predmetom istého citu: p. právomoc, zodpovednosť na svojho zástupcu; p. lásku na deti

● p. niečo do života, do praxe uskutočniť; p. niečo na papier napísať; (ne)p. niečo cez srdce (ne)vydržať;

nedok. prenášať -a

1. k 1 – 5,

2. dopravovať prostriedkami oznam. techniky: p. televízny obraz; p. zápas, koncert

// preniesť sa

1. premiestniť sa (vo výške): p-l sa ponad zábradlie

2. prejsť cez niečo bez náležitého povšimnutia: p. sa ponad urážku, výsmech

3. začať pôsobiť inde: rozruch sa p-l na ulicu; boje sa p-li do vrchov;

nedok. prenášať sa

preniesť -nesie -nesú prenes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok.

preniesť sa -nesie sa -nesú sa prenes sa! -niesol sa -niesla sa -nesúc sa -nesený -nesenie sa dok.

preniesť, -nesie, -nesú, -niesol, nesený, rozk. -nes dok.

1. (koho, čo) nesením dopraviť z jedného miesta na druhé al. cez nejakú prekážku; preložiť na iné miesto, premiestniť: Preniesol som vás cez potok. (Stod.) Zobrali grófku a preniesli ju do spálne. (Jégé) Musia ju (železnicu) preniesť z jednej strany Váhu na druhú. (Min.) Ak sa tomuto chlapcovi nepodarí preniesť rozkaz, tak dospelému tobôž nie. (Urb.); pren.: Sem preniesli svoje hlavné sídlo umenie a literatúra. (Pláv.) Suseda prenesie oči z jedného okna do druhého (Tim.) pozrie z jedného okna na druhé. Preniesol zrak z múru na plot (Jes.) pozrel sa z múru na plot. Do Bratislavy ma preniesli rozhovory (Bedn.) pri rozhovoroch som sa v duchu ocitol v Bratislave; p. niečo do života, do praxe uskutočniť

● p. niečo na papier napísať;

2. (čo na koho) previesť (napr. právo, povinnosť ap.): Nehnuteľnosti už dávno boli prenesené na jej meno. (Jégé) Navrhne snemu, aby zákon bol prenesený i na Slovákov (Záb.) platil i pre Slovákov. Otec preniesol nenávisť zo starého na mladého. (Fr. Kráľ); p. zodpovednosť na niekoho;

3. zastar. (čo) vydržať, zniesť, vytrpieť, pretrpieť: Človek prenesie všetko, lebo nie je sám. (Král.) Mať nepreniesla časté zvraty, padla do suchôt a umrela. (Vaj.)

4. zastar. (čo) vysloviť: Splnilo sa moje proroctvo na budínskom moste prenesené. (Kal.);

nedok. prenášať, a, -ajú

|| preniesť sa

1. (kam) presťahovať sa, premiestniť sa na iné miesto: Šafárik zanechal Nový Sad a preniesol sa do Prahy. (Vlč.) Po večeri sa preniesli do vedľajšej izby. (Pláv.) O chvíľu prenieslo sa bojište na ulicu. (Vaj.)

2. zájsť v predstavách niekam: Musíme sa preniesť do Stephensonovej domoviny, do Anglicka. (Hor.)

3. (ponad čo) prejsť cez niečo bez náležitého povšimnutia: Menkina sa preniesol ponad posmešok. (Tat.);

nedok. prenášať sa

prenášať, prenášať sa p. preniesť

preniesť [pre-, pro-; -nie-, -né-] dk
1. čo, koho, komu (odkiaľ kam): nesením dopraviť, premiestniť niečo, niekoho z jedného miesta na druhé: dano dwom mljnarom, čuo od Szabo Ganossów ad d. Michaelem Slatini postel Nemcom prenyesly, den 5 (ŽILINA 1693-94); potok s. Wawrynca, do ktereho dwe tisyc menssych zchaza se, tak se zduge mnohokrate a stogy, že musa hajowy gynde prenest (KrP 1760); w čas ten hlawu swatého Jakuba prenesli z Jeruzalema do kraginy spanihelskeg (WP 1768); semeno aneb wagečka (hodvábnych chrobáčikov) ze studeneho mjsta, kde prez zymu stali, magu sa do tepleg izbi prenesti (SN 1772)
F. p. oči na koho pozrieť sa na niekoho: Kalipso od úst mlúwicyho Telemacha oči na towarissa geho prenesla, zmútenú mislu domniwagice se, že nečo z bostwj w nem winalezá (PT 1778)
2. prepraviť, previezť: transporto: prenesti (AP 1769)
3. koho, čo (z čoho) do čoho, na čo, ku komu dostať niekoho niekam, z niečoho do niečoho: po tomto bydnom a marnom žiwoťe ráč nás (Bože) prenésti do žiwota (Mod 1573 E); Pan Buch twug te ze stawu hrichu witrhel a do stawu sweg boskeg milosti prenesel (MS 1758); my wssecy z hnewu a z nepracelstwa sme prenesene bili na lasku a na pracelstwo (SJ 1770); prenesený sme ze smrťi do žiwota (BN 1790); Pane, prenes srdco mé k sebe (BlR 18. st)
F. p. na zjav, najavo čo dať na známosť; vyzradiť niečo: to wssak s taku opatrnosti učinte, aby se swedky nerozhlasalo a na zgew neproneslo (BRATISLAVA 1618); aby tak lepegj wiswetleno bjlo geho loterstwy a zle včzjnky spachane, nagewo abj bjly pronessene (ŽILINA 1643)
4. koho, čo (ku komu), na kedy, odkiaľ kam preložiť, premiestniť niekoho, niečo niekde; presunúť na iný termín: (svedok) pred jedno dwaciatmj roky messkanj swe ginam preniesol (MARTIN 1727); ponizene prednassame y strany iarmakou predkladame, kdyz se zasweceny swatek aneb w nedelu den iarmačzny trafi, aby se, gak wec mozna gest, na pondelok prengesol (RUŽOMBEROK 1773); lidy na role gsme prenésli, kterym chybali wirábagicych ruki (PT 1778); Jakub Horner do husarskeho regimentu prygaty bil y tam sluzil, odtud preneseny gest (Kur 1785-96); s turčanskeho widjeka sem do trenčanskeho prenesen biwsse w samich alteratiach, lenže žiw sem (TURIEC 18. st); učen Andrey pretože obstat nemohl pre zbitočnu bytku magstroweg, preneseny gest y s priwolenjm majstrowim k majstrowy Josephowi (P. ĽUPČA 18. st.)
5. čo na koho previesť niečo na niekoho: hore doložena pany Hellenbach Z. to zbožga spolu y z interessom prenesla na Geho Milost p. Ghéczy Jozepha (H. OTROKOVCE 1755); pan Pongracz sto tolliarou na oznameneho Goanesa Kral prengesol (L. MIKULÁŠ 1770); (Placidia) cysarskú hodnost na syna swého Eucheria preniest dychtila (PeP 1771); wssecku tauto prácy na pana Augusta gsem prenesl, nic pro sebe a mjch domacjch nezanechasse (PT 1796)
6. čo dokedy uschovať, zachovať niečo: rezbaru nechat ta gedina powinnost bude, aby wznessenjch mužu pamatku do buducjho pokoleňj pronesli (PT 1796)
7. čo vydržať, zniesť niečo: nemohlo moge swedomga prengest neswar tuto (LIPTOV 1763); syn wssak na to nedbaicze (že otec často zlorečil), otcza tessil, a kdiss twrdssé weczy prenésl, má také czesty nepriležitost z dobrú mysly premuoczt (PeP 1770)
8. čo z čoho, na čo previesť z jedného jazyka na druhý, preložiť: Pjsmo sw. ze židowského a greckého gazyka prenesene gest (PW 1752); wlastnostj sedem panugjcych planetuw sporadanj w nemeckeg rečy wydanj a odtaud na slowensky gazyk prenesenj (KHS 1792)
9. čo ku komu, proti komu (o reči) vysloviť, povedať niečo: (dnešnú svätú epištolu) swati Pawel netoliko ku Tesalonicenskim chtel, ale take y k nam potomkom pronesty (TC 1631); cžo se spusobu tegto knihi dotiče, gak sem giž nahore prenesl a zminku učinil, žadnich wisokich a ozdobnich a neobičegnich slow sem neužiwal (Le 1730); ňech mi jest proňesené vrúcé slovo (BR 1785); damnatorium indicium: proti nekomu sentencyu pronesti (LD 18. st)
10. koho vyzradiť, prezradiť niekoho: paklyžeby cželadnik proniesol hospodara, ma se gemu s pokuty nowe doloženeg fl 6 za to položity (P. ĽUPČA 1702); prenášať ndk
1. k 1: zahradnjk sstepky z gedne zahrady do druhe prenassj (ZA 1676); transmoveo: prenássám, ginde nesem, z mjsta na mjsto prenássám (KS 1763); weter stworen gest, aby lodj sem a tam prenássel (VP 1764) hádzal; poddanemu neny dowoleno, aby žrdy, pruty, obručze a gine tyky rezal, na giny grunt prenassal (BELÁ 1773); gaknahle se nowy richtar wiwoly, klada se k nemu y z truhliczku dedinsku prenassa (SOCOVCE 1795); magu se rybi prenassat z horssieho mysta do lepssiho (NN 18. st)
F. hory, vrchy p. prekonávať všetky prekážky: kdybych měl wssecku wjru, tak žebych hory prenássel, lásky pak neměl, nic negsem (SPa 1716); gestli míti buďem wšecku wíru tak, že wrchi prenášiťi buďem, láski wšak miťi nebuďem, ništ neni sem (BN 1790); p. do lona Abrahámovho koho niesť niekoho do večného života: ale cti ho (Lazara) sp. nass K. G., swaty angele, kdy ho do luna Abrahamově prenassegy (COB 17. st)
2. k 2: transporto: prenássám, prewážám, preprawugem; trajicio: prewážám, prenássám (KS 1763); transporto: prenásseti (AP 1769)
3. k 3: lide poctiwost, kteraž slussj na sameho Boha, stworitele wssech weci, prenassegj na weci stworene a mrtwe (SC 17. st); žywot swúg na druhi swet prenássa dussa (PeP 1771); gazyku nesúce, sskaredé a skodliwé weci mlúwycjmu nikdy nepriwolug, reč k ynssym wecám prenássati se usylug (BlR 18. st)
4. k 4: chcem nic wice nepsaty, než co gest sprawedliweho, rady cechowneg neprenassati nikde wen z cechu (CA 1675)
5. k 5: prawo nasse y geho urečitost gruntuw stričnim bratom a gegich dedicžom pusstame, rukami oddawame a na nich mocy tohoto contractu prenassame, a to za sto a tricet zlatich uherskich dobreg bežiceg striberneg minci (L. TEPLÁ 1747); králówstwj od národu do národu sa prenássá (KB 1757); Boh ze sweho na nas prenassa cokoliw w bostwy wznesseneho ma (MS 1758); tato luka, wnutry napsana, ktera bila w užitku Iankowy Keressowy, obiwately lučzatjnskemu, prenassa sa na Geho Milostpana notariusa (S. ĽUPČA 1768);
x. pren mnozi swogu winnu na ginssich skladagu a prenassagu (MK 18. st) zvaľujú
6. k 7: perfero: snássám, trpjm, prenássám (KS 1763); mnohe ustawanga a nakladky podstupowat a prenassat sem musel (O. B. POTOK 1773); nuczy w teragssom obzwlasste čase prenassaty musim (LIPTOV 1784); nemožna wecz nam gest takowu uskost a biedu prenassat (VAVRIŠOVO 18. st)
7. čo v čo, k čomu meniť niečo: podessly nektery lide bezbožny, prwe giž dawno poznamenany, k tomu odsuzeny, kteriž milost Boha nasseho prenassegi w chlipnost (Le 1730); wďačnú Bohu wec wykonawá, kdo utrhagycyho reč múdró obsekáwá a k lepssym prenássati starost má (BlR 18. st)
8. k 9: ty, genž čo od utrhače slissely, dalej pronassegi a rossirugi, na neho se zhrnugi a uwalugi (Le 1730); ad mensam leges crepare: prawne wecy pri stole mnoho pronasseti (LD 18. st)
9. k 10: ya pysar prysaham, ze chtem tagnych wecy neprenassaty, tak my Buch pomaheg pod zachowanym dusse meg (L. MIKULÁŠ 1698); ale wssak pritom nemá se osoba spolu hresyca pronasseti a z gména wygewowati (IA 1708); preniesť sa dk
1. prez čo premiestniť sa, prejsť cez niečo: w kúte na druhú stranu se též prenésol oheň od Slgače (P. ĽUPČA 1624); řeka Jordan gak negaky welky wrch se zwežila, dokud žyde prez nu se neprenesli (PP 1734)
2. kam, ku komu presťahovať sa na iné miesto: po Michale bude powinowaty (Paľo) sa do noweg swetlicze prengest (L. ONDREJ 1704); (Raduch) musel se k druheg dcere prengest, ktera ho dobre opatrowala a rgadila dostatečne (L. MIKULÁŠ 1770); wedla contractu (som) musela s tohože fundusa aneb s krcsmy do meg wlasneg isby sa prenest (ROZVADZE 1793); Tyrus gjž cizj narodj obchazegj a gestli se Pigmalion nepomiňe, wssecek kupeckj obchod ginam se preňese (PT 1796);
x. pren malomocenstwj duchowne gestit hrich, kterižto se na wsseckjch lidj pronesel (CS 18. st)
3. čím prezradiť sa niečím: powaha hrjchu takowa gest, že se rad krige, awssak nech se krige gak chce, predce se naposledi pronese skutky a čini swjmi (COB 17. st)
4. k čomu zájsť v predstavách niekam: čym nahle denice wiskočy a slnce yasny den doweze, preneseme se ku prybehum (PT 1778); prenášať sa ndk
1. k 1: geden odwážny mnich z dowolenj a rozkazu papeže sem y tam po nemecke zemi se prenássel a dokonale odpustky prodáwal (SC 17. st); na tento čas se musime yak z wjnom, pywom a ginimj trungy po hospodach sem tam se prosit a prenassat (S. ĽUPČA 1747); migro: scehugem se, prenássám se z mjsta na mjsto (KS 1763); bil jsem všecko, kdiž jsem sa ze Salernuma na nové do Beňátek bidlo prenášal, potraťil, navráťilo sa mi všecko (BR 1785); dussa wyzdwyžená wyhnánca prenássá se udátne k Bohu (BlR 18. st)
2. (o význame slov) meniť sa na základe podobnosti al. súvislosti medzi označovanými javmi: metaphora: prenássani slow, kdiž gedno slowo na ginssé se prenássá (KS 1763)