premýšľať -a nedok. v myšlienkach sa zaoberať, uvažovať, rozmýšľať, myslieť: hlboko p.; p. o práci, o rodine; p-l, čo urobiť; p. nad svojím osudom
premýšľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľanie nedok.
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
premýšľať, -a, -ajú nedok. (o čom, nad čím i bezpredm.) zaoberať sa niečím v myšlienkach, z rozličných strán niečo v mysli preberať, uvažovať; rozmýšľať: Majster dlho premýšľal o rozhovore s Kupeckým. (Zúb.) Hanka premýšľa nad svojím osudom. (Fr. Kráľ) Samko leží na diváne a premýšľa. (Vám.)
premýšľať, premyšľovať ndk čo, o čo, o čom, o kom, v čom v myšlienkach sa zaoberať niečím, niekým, uvažovať, rozmýšľať o niečom, niekom: učenj lide w prochaczkach se kochagj, budto premišlowat potreby, budto rozmluwat (KoB 1666); knyha zakona tohoto neodegde od ust twych, ale premysslowaty budess o nem dnem y nocy (ŠV 1675); premyslaly sme, kterak bjchom muohly negakowy uzjtek ucziniti (P. BYSTRICA 1712); kdo premýsslowatj bude w zákoně božim, owotce wýdáwatj bude w času swém (MP 1718); wečer, kdy se ma položiti na swe lužko k odpočjwanj (človek), muže sobe prečtet gednu z lectji katechysmuse tohoto, aby mel co premysslowat, kdy se probudj w noci (LKa 1736); bar by sme my wssecj priklad geho (Krista) nasledowalj, bar by sme o swe žiwenj tielesne premisslalj (KT 1753); chotz tzma v notzi zakrívá sem, dusa má vidzí v Bohu szvém svetloztz a premislam o Bohu svojem (AgR 1758); chválim tze Bose, bo azda v hodzinu smertzi mojej nyebudu motz mluvitz a premislovatz o tebe (RSP 1758); meditor: rozgjmám, premysslám, rozwažugem (KS 1763); Matthus premislal statkj, penize ginich dostat, sebe priwlastnit (Káz 18. st)