Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.

1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera

2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou

3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy; p. predsudky

4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť; spánok ju p-l, únava ho p-la

5. zried. zvládnuť, zdolať: p. celý obed;

nedok. premáhať -a

// premôcť sa vôľou potlačiť city, teles. stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: bolo mu do zúfania, no p-l sa; kričal od bolesti, nevedel sa p.;

nedok. premáhať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
premôcť ‑môže ‑môžu ‑mohol ‑možený dok.; premôcť sa

premôcť -môže -môžu premôž! -mohol -mohla -môžuc -možený -moženie dok.


premôcť sa -môže sa -môžu sa premôž sa! -mohol sa -mohla sa -môžuc sa -moženie sa dok.

-cť/51596 2.11: verbá inf. dok. 33099 pomô/22439 utie/2370 oblie/1930 premô/951 vyzlie/805 prezlie/637 zrie/558 napomô/555 upie/263 vymô/219 navlie/219 vytĺ/202 vyrie/185 (52/1766)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosťzlomiťnalomiť: prosby ho zlomili, nalomilioslabiťpremôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosťpohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)


poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

p. aj premôcť

2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedipredhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na konianticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosťpopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť)

2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúťpredísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišielprekonaťprevýšiťpredhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínachprerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľahovor.: pretromfnúťpretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého svetapremôcťzdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolápopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakovzried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner)nespis. predčiť


prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

premôcť, -môže, -môžu, -mohol, -možený dok.

1. (koho, čo) fyzickou silou, mocou poraziť, prekonať, potlačiť; zvíťaziť nad niekým al. niečím: p. nepriateľa; Naši chlapi sa bránili, ale presila ich premohla. (Jégé) Bača je taký silák, že už piatich premohol. (Al.) Najvážnejšia prekážka bola premožená. (Kuk.); pren. Svetlo premohlo tmu. (Hor.) Ospanlivosť premohla i hlad. (Tomašč.) Silný organizmus premohol horúčku. (Urb.)

2. (čo, zried. i koho) nadobudnúť prevahu nad niečím al. niekým, prekonať, zdolať: V ruskom spoločenstve bola perióda, v ktorej bol Puškin pokladaný za niečo prežitého, premoženého. (Vaj.) Vzrušenie premôže neskonalý smútok. (Karv.) Nálada sa stupňovala, ani únava ju nevládala premôcť. (Krno)

3. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy: p. hnev, predsudky; p. odpor; p. zvedavosť; p. slzy; p. pohnutie, strach; p. pýchu (Kost.); p. pokušenie (Urb.); p. vzrušenie (Laz.);

4. (koho) (o citoch al. telesných stavoch) celkom sa zmocniť niekoho, podlomiť sily niekoho; ovládnuť, zachvátiť: Radosť premohla hosťa. (Jes-á) Láska ma premohla. (Král.) Zvedavosť ho premohla. (Pláv.) Premohla ju mdloba. (Vans.) Premohli ju driemoty. (Skal.) Kubalíka premohol spánok. (Jil.) Či som sa nechal premôcť pohnutím? (Barč) Evka vykríkla premožená bôľom. (Kuk.) Žena žiaľom premožená, nezbadala ho. (Tim.) Premožená starobou, úplne onemela. (Ondr.)

5. expr. zried. (čo) zvládnuť, zmôcť: Dora vyloží jedlo a premôže aj to. (Heč.);

nedok. premáhať, -a, -ajú

|| premôcť sa vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: Hryzie peru, aby sa premohla. (Tim.) Treba sa premôcť, neukázať žiaľ a zúfalstvo. (Kuk.) Dievčatko chcelo plakať, no premohlo sa. (Vans.);

nedok. premáhať sa

premáhať, premáhať sa, premáhavať p. premôcť


premocovať p. premôcť


premôcť [-mô-, -mo-], zried premohnúť dk
1. koho, čo (s) čím, proti čomu silou prekonať, poraziť niekoho, niečo; zvíťaziť nad niekým al. niečím: když sme neměli pomoci, přemohli junákov Turci tu svou zradcovskou pomoci (HP 1596); s pomocy pana Boha to wssecko zburenj narodu neprjtelskeho premožene gest (RUŽOMBEROK 1601); Gežiš Krystus, Spasytel nass, smrť premohol za nás (CC 1655); na te skale wzdelam czyrkew mu a brany pekelne nepremožu proty ny (ŠV 1675); devincere aliqvem bello: ňekoho wógnu premoci (KS 1763); Ilčík, Mihal, Janko rekli sú slovíčko: Bože, dej nám moci tých Nemcov premoci! (ASL 1781); aby cizge (včely) twoge nepremohly (RG 18. st); David premohel Goliatha, poniženost prewissila nadhernost (WS 18. st); bojowat techdj mame, to gest zdwjhnut, cinit pokanj a premohneme mocz diabelsku (Káz 18. st); nebude odpočjwat tén ossémetny zasedelnjk, ale wssecko skusowat bude, žeby teba premohnuti a zatratiti mohel (BlR 18. st)
2. koho, čo čím, (s) čím, v čom nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prevýšiť niekoho, niečo, zdolať niečo: evincere aliqvem precibus: s prozbu ňekoho premoci; in arte aliqva et facultate excellere: w ňekterém remesle ginssého premoci; contere aliqvem oratione: ňekoho slowem premoci (KS 1763); ustawyčna kwapka diru na mramory čyňi, wsse tesskosťi ustawyčna praca premocť miňi (GP 1782); ti, Florentijka, jsi je (mnohé dcéry) prevíšila, premohla, prevládla (BR 1785); nepráwosti mé premohli hlawu mú a gako ťažká ťažoba obťažili sa nade mňa; učiňenj bózskeg láski twég, nagsladssy Yežyssi, které w wnjtrnostách twych prudko premóhlo, preleg a zachráň w mňe prevládlo (BlR 18. st)
3. čo vôľou potlačiť, prekonať nej. city, telesné stavy, pocity a pod.: nahy člowek zimu premocy nemuoze (s. l. 1685); dekuget (!), milosrdny Boze, y za to, zes my bolesty puorodu meho pomohol sstastne premuocy (AgS 1708); kterák krestianský člowěk milérád neznese, nepremože gakékoliw těžkostj a nesnadnostj (MP 1718); co gest ráno, kdiž sy stráwil noc weku tohoto, kdiž sy premohel blúdi, pokussená (BlR 18. st)
4. koho (o citoch, telesných stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, zmocniť sa niekoho, ovládnuť niekoho: gmenowany Thomas Betelon, suce nieco napogem premoženy, byl proti panu Barthossowy Kohutowy niektere slowo odporne preriekol (S. ĽUPČA 1603); premohla mne milost (ASL 1781); dag se guss gednuc dobrote boskeg premocti (CDu 18. st); nedeg se premocy netrpezliwosty, ale znasseg trpezliwe (CF 18. st)
5. čo zvládnuť, zdolať niečo: zelini sami od sebe rostau, ginače by člowek nestačil pracu premoci (UD 1775); premáhať, zried premožovať, premocovať ndk k 1: oblehnutj gestly wipadagj, bjwagj odehnanj a gwaltem wetšjm premahanj (KoB 1666); dano sselme y bogowaty z swatimy a premahaty ge (ZA 1676); debello: konec bogu dělám, premáhám (WU 1750); expugno: z ssturmú premáhám (KS 1763); debello: s wognu premocugem (AP 1769); dáwno mecy nepritelmy bylo to nazdanie, že ona (Johanna) čarodegnickim spúsobem proti tolik mužum premáhala (PeP 1771);
x. pren slúnko ze wsseckym swym bléskem premáha nagtensse swetlo malég swjčki (BlR 18. st); k 2: (mládenec) od mystra sweho se odehnati nedal, ale wssecko trpeliwosty swau premahal (SLK 1641-57); oczet gest wecz usslechtyla, z horkosty a studenosty složena, awssak w nem studenost premaha (HL 17. st) prevláda; antecello: prewyssugem, premáhám (KS 1763); všecki jinšé jako lev vše jinšé životčichi (zhromaždenie) zhlédalo, zapovrhovalo, premáhalo, previšuvalo (BR 1785); Panna Maria wsech nebeskích obiwateluw hodnostú premáha (BN 1790); k 3: reč mi milost dati, aby sweta marnosti, tela meho žadosti mohl premahati (KK 1709); y ty hňevy twogich bližnich premahag z dobrotu (GV 1755); tem gedine, kterj rozkosse nohama sslapaťi a wsseligake odpornosty zmužile premahaťi umegj, čest a slawne gmeno prinaležj (PT 1796); (modlitba) pokussenósti premožuge; usylug se premahati unowani, leniwost a teskliwost nemocneg wuli swég (BlR 18. st); k 4: widicze pak, žebi mne skupost priliž premahala, rekl sem služebnjkowi memu (ŽA 1732); nedám se premahati rozličnými žádostmi (KO 1782); zaslúžná láska wjcég lidskú premáha lásku než oheň newymerany nagtenssu yskru (BlR 18. st); premôcť sa vôľou potlačiť city, telesné stavy, ovládnuť sa: coerceo: zdržeti se, na uzdě se držeti, w uzdu se pogiti, w mjrnosti zachowati, premocy se (WU 1750); (žiak) začal u sebe misleti, co bi mel urobit, ness wssak premohel se, tuto z postele wstal (MS 1758); exsuperabilis: kdo se premoci a prewládat može; perrumpi affectu: od pohnuťá premocj sa (KS 1763); premáhať sa ndk: freno: gazyk skrocowati, na uzdě držeti, za zuby mjti, zdržugi se, premáhám se (WU 1750); ci by si sebe sameho pri dokazowanj dobročinnosti se tak welmi zapjrati a premahati musyl (HRANOVNICA 18. st)


premocť p. premôcť


premohnúť p. premôcť


premožovať p. premôcť

Zvukové nahrávky niektorých slov

premôcť: →speex →vorbis
dva roky, keď premohol deux ans quand il surmonta
prečo ma chceš premôcť pourquoi veux -tu me combattre
roky, keď premohol draka ans quand il surmonta le dragon

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu