Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.

1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera

2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou

3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy; p. predsudky

4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť; spánok ju p-l, únava ho p-la

5. zried. zvládnuť, zdolať: p. celý obed;

nedok. premáhať -a

// premôcť sa vôľou potlačiť city, teles. stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: bolo mu do zúfania, no p-l sa; kričal od bolesti, nevedel sa p.;

nedok. premáhať sa

premáhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.

premáhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok.

premáhať, premáhať sa p. premôcť, premôcť sa

premôcť, -môže, -môžu, -mohol, -možený dok.

1. (koho, čo) fyzickou silou, mocou poraziť, prekonať, potlačiť; zvíťaziť nad niekým al. niečím: p. nepriateľa; Naši chlapi sa bránili, ale presila ich premohla. (Jégé) Bača je taký silák, že už piatich premohol. (Al.) Najvážnejšia prekážka bola premožená. (Kuk.); pren. Svetlo premohlo tmu. (Hor.) Ospanlivosť premohla i hlad. (Tomašč.) Silný organizmus premohol horúčku. (Urb.)

2. (čo, zried. i koho) nadobudnúť prevahu nad niečím al. niekým, prekonať, zdolať: V ruskom spoločenstve bola perióda, v ktorej bol Puškin pokladaný za niečo prežitého, premoženého. (Vaj.) Vzrušenie premôže neskonalý smútok. (Karv.) Nálada sa stupňovala, ani únava ju nevládala premôcť. (Krno)

3. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy: p. hnev, predsudky; p. odpor; p. zvedavosť; p. slzy; p. pohnutie, strach; p. pýchu (Kost.); p. pokušenie (Urb.); p. vzrušenie (Laz.);

4. (koho) (o citoch al. telesných stavoch) celkom sa zmocniť niekoho, podlomiť sily niekoho; ovládnuť, zachvátiť: Radosť premohla hosťa. (Jes-á) Láska ma premohla. (Král.) Zvedavosť ho premohla. (Pláv.) Premohla ju mdloba. (Vans.) Premohli ju driemoty. (Skal.) Kubalíka premohol spánok. (Jil.) Či som sa nechal premôcť pohnutím? (Barč) Evka vykríkla premožená bôľom. (Kuk.) Žena žiaľom premožená, nezbadala ho. (Tim.) Premožená starobou, úplne onemela. (Ondr.)

5. expr. zried. (čo) zvládnuť, zmôcť: Dora vyloží jedlo a premôže aj to. (Heč.);

nedok. premáhať, -a, -ajú

|| premôcť sa vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: Hryzie peru, aby sa premohla. (Tim.) Treba sa premôcť, neukázať žiaľ a zúfalstvo. (Kuk.) Dievčatko chcelo plakať, no premohlo sa. (Vans.);

nedok. premáhať sa

premáhať, premáhať sa, premáhavať p. premôcť

premôcť [-mô-, -mo-], zried premohnúť dk
1. koho, čo (s) čím, proti čomu silou prekonať, poraziť niekoho, niečo; zvíťaziť nad niekým al. niečím: když sme neměli pomoci, přemohli junákov Turci tu svou zradcovskou pomoci (HP 1596); s pomocy pana Boha to wssecko zburenj narodu neprjtelskeho premožene gest (RUŽOMBEROK 1601); Gežiš Krystus, Spasytel nass, smrť premohol za nás (CC 1655); na te skale wzdelam czyrkew mu a brany pekelne nepremožu proty ny (ŠV 1675); devincere aliqvem bello: ňekoho wógnu premoci (KS 1763); Ilčík, Mihal, Janko rekli sú slovíčko: Bože, dej nám moci tých Nemcov premoci! (ASL 1781); aby cizge (včely) twoge nepremohly (RG 18. st); David premohel Goliatha, poniženost prewissila nadhernost (WS 18. st); bojowat techdj mame, to gest zdwjhnut, cinit pokanj a premohneme mocz diabelsku (Káz 18. st); nebude odpočjwat tén ossémetny zasedelnjk, ale wssecko skusowat bude, žeby teba premohnuti a zatratiti mohel (BlR 18. st)
2. koho, čo čím, (s) čím, v čom nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prevýšiť niekoho, niečo, zdolať niečo: evincere aliqvem precibus: s prozbu ňekoho premoci; in arte aliqva et facultate excellere: w ňekterém remesle ginssého premoci; contere aliqvem oratione: ňekoho slowem premoci (KS 1763); ustawyčna kwapka diru na mramory čyňi, wsse tesskosťi ustawyčna praca premocť miňi (GP 1782); ti, Florentijka, jsi je (mnohé dcéry) prevíšila, premohla, prevládla (BR 1785); nepráwosti mé premohli hlawu mú a gako ťažká ťažoba obťažili sa nade mňa; učiňenj bózskeg láski twég, nagsladssy Yežyssi, které w wnjtrnostách twych prudko premóhlo, preleg a zachráň w mňe prevládlo (BlR 18. st)
3. čo vôľou potlačiť, prekonať nej. city, telesné stavy, pocity a pod.: nahy člowek zimu premocy nemuoze (s. l. 1685); dekuget (!), milosrdny Boze, y za to, zes my bolesty puorodu meho pomohol sstastne premuocy (AgS 1708); kterák krestianský člowěk milérád neznese, nepremože gakékoliw těžkostj a nesnadnostj (MP 1718); co gest ráno, kdiž sy stráwil noc weku tohoto, kdiž sy premohel blúdi, pokussená (BlR 18. st)
4. koho (o citoch, telesných stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, zmocniť sa niekoho, ovládnuť niekoho: gmenowany Thomas Betelon, suce nieco napogem premoženy, byl proti panu Barthossowy Kohutowy niektere slowo odporne preriekol (S. ĽUPČA 1603); premohla mne milost (ASL 1781); dag se guss gednuc dobrote boskeg premocti (CDu 18. st); nedeg se premocy netrpezliwosty, ale znasseg trpezliwe (CF 18. st)
5. čo zvládnuť, zdolať niečo: zelini sami od sebe rostau, ginače by člowek nestačil pracu premoci (UD 1775); premáhať, zried premožovať, premocovať ndk k 1: oblehnutj gestly wipadagj, bjwagj odehnanj a gwaltem wetšjm premahanj (KoB 1666); dano sselme y bogowaty z swatimy a premahaty ge (ZA 1676); debello: konec bogu dělám, premáhám (WU 1750); expugno: z ssturmú premáhám (KS 1763); debello: s wognu premocugem (AP 1769); dáwno mecy nepritelmy bylo to nazdanie, že ona (Johanna) čarodegnickim spúsobem proti tolik mužum premáhala (PeP 1771);
x. pren slúnko ze wsseckym swym bléskem premáha nagtensse swetlo malég swjčki (BlR 18. st); k 2: (mládenec) od mystra sweho se odehnati nedal, ale wssecko trpeliwosty swau premahal (SLK 1641-57); oczet gest wecz usslechtyla, z horkosty a studenosty složena, awssak w nem studenost premaha (HL 17. st) prevláda; antecello: prewyssugem, premáhám (KS 1763); všecki jinšé jako lev vše jinšé životčichi (zhromaždenie) zhlédalo, zapovrhovalo, premáhalo, previšuvalo (BR 1785); Panna Maria wsech nebeskích obiwateluw hodnostú premáha (BN 1790); k 3: reč mi milost dati, aby sweta marnosti, tela meho žadosti mohl premahati (KK 1709); y ty hňevy twogich bližnich premahag z dobrotu (GV 1755); tem gedine, kterj rozkosse nohama sslapaťi a wsseligake odpornosty zmužile premahaťi umegj, čest a slawne gmeno prinaležj (PT 1796); (modlitba) pokussenósti premožuge; usylug se premahati unowani, leniwost a teskliwost nemocneg wuli swég (BlR 18. st); k 4: widicze pak, žebi mne skupost priliž premahala, rekl sem služebnjkowi memu (ŽA 1732); nedám se premahati rozličnými žádostmi (KO 1782); zaslúžná láska wjcég lidskú premáha lásku než oheň newymerany nagtenssu yskru (BlR 18. st); premôcť sa vôľou potlačiť city, telesné stavy, ovládnuť sa: coerceo: zdržeti se, na uzdě se držeti, w uzdu se pogiti, w mjrnosti zachowati, premocy se (WU 1750); (žiak) začal u sebe misleti, co bi mel urobit, ness wssak premohel se, tuto z postele wstal (MS 1758); exsuperabilis: kdo se premoci a prewládat može; perrumpi affectu: od pohnuťá premocj sa (KS 1763); premáhať sa ndk: freno: gazyk skrocowati, na uzdě držeti, za zuby mjti, zdržugi se, premáhám se (WU 1750); ci by si sebe sameho pri dokazowanj dobročinnosti se tak welmi zapjrati a premahati musyl (HRANOVNICA 18. st)