Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

preliať -leje -lejú dok.

1. liatím premiestniť: p. mlieko do pohára

2. liatím naplniť nádobu tak, že pretečie: dolieval víno do pohárov a p-l

3. zaliať po povrchu; naliať cez niečo: p. šalát olejom; p. ryžu vodou; p. polievku cez cedidlo

4. znova, inak odliať: p. zvon

5. expr. veľa vypiť

p. veľa sĺz veľa plakať; p. krv niekoho zabiť; expr. p. niečo (dolu) hrdlom, cez hrdlo prepiť; p. si hrdlo, hrtan vypiť si;

nedok. prelievať -a

// preliať sa

1. vytiecť cez okraj niečoho, rozliať sa ponad niečo: voda sa p-la cez hrádzu

2. pretiecť z jedného miesta na druhé: krv sa p-la do ďalšej nádoby

kniž. pohár utrpenia sa p-l;

nedok. prelievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preliať ‑leje ‑lejú ‑lial dok.; preliať sa

preliať -leje -lejú prelej! -lial -lejúc -liaty -liatie dok.


preliať sa -leje sa -lejú sa -lej sa! -lial sa -lejúc sa -liaty -liatie sa dok.

vyroniť vypustiť slzy • uroniť: nevyronil, neuronil ani slzuvyliaťpreliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužomvyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preliať, -leje, lejú, -liaty dok.

1. (čo) naliať z jednej nádoby do druhej: Dora preliala pálenku do fľaše. (Kuk.) Kuchári preliali kávu do veľkých várnic. (Sev.)

p. mnoho sĺz veľa plakať; p. krv zabiť človeka al. viac ľudí;

žart. i o zabití zvieraťa;

2. naplniť nádobu tekutinou tak, že preteká cez okraj: Starý nalial, prelial schválne a ponúkol. (Taj.)

3. (čo, cez čo) zaliať niečo po povrchu tekutinou, naliať tekutinu cez niečo: Ryba preleje sa hustou smotanou. (Vans.) Hostí napájal čajom na ruský spôsob: cukor medzi zuby a preliať cezeň hrnček horúcej vody. (Taj.)

expr. p. niečo hrdlom, cez hrdlo, dolu hrdlom prepiť; hovor. p. si hrdlo, hrtan vypiť si;

4. (čo) roztaviť a znovu odliať: Prelejeme delá v buldozéry. (Mih.); pren. Nové sily ukrotil, prelial ich na svoju formu. (Kuk.)

p. niekomu olovo prejsť mu cez rozum, oklamať ho;

5. expr. preliať (si) veľa si vypiť: Keď si viac upil, robil, že prelial, počal hovoriť neželané pravdy. (Jes.) Akiste som si zas čosi prelial, a potom to musel odspať. (Kuk.) Nenalejem, už si prelial. (Jes-á)

nedok. prelievať, -a, -ajú

|| preliať sa

1. vytiecť cez okraj niečoho, rozliať sa cez niečo: Príliv dosiahol vrchol hrádze, ešte sa vzdul, ale neprelial. (Tat.) Pramene pod Plačlivým sa preliali. (Pláv.); pren. Plač prelial sa oknami (Urb.) prenikol cez okná.

pohár utrpenia sa prelial utrpenie dosiahlo vrchol;

2. (kam, do čoho i bezpredm.) pretiecť z jednej nádoby do druhej, z jedného miesta na druhé; pren. Do Koresku preliala sa za niekoľko pokolení zvláštna krv. (Jil.) Jeho energia preliala sa do ženy. (Krno) Červenkasté škvrny preliali sa i na čelo (Jes.) rozšírili sa. Zelenková žiara preliala sa nebom (Ondr.) rozšírila sa po oblohe.

3. expr. (na čo, kniž. i v čo) pretaviť sa; pren. Syn prelial sa úplne v Maďara (Záb.) premenil sa;

nedok. prelievať sa

preliať [-lia-, -lé-] dk čo (z čoho do čoho) liatím premiestniť niečo: zustalo wyna nadoszianskeho, ktere se prelyaty muszelo, urn No 6; Maria Ethler fatetur, že Lyuptaczka bola s hrncza niečo preliala a ten hrncsek potom na kuol zawesila, čuo bj pak to bolo, newie powedety (KRUPINA 1684; 1741); deliquare vinum in vas: preléti wjno do suda (KS 1763); zotri ten kwet w pawny (!), witlač z neho wodu, do žkrupini wagca y necheg tak, at se ustogi, potom prelegi (!) do gine skorupi (RG 18. st);
x. pren učiňenj bószkeg láski twég, nagsladssy Yežyssi, které w wnjtrnostách twych prudko premóhlo, preleg a zachráň w mňe (BlR 18. st) prenes do mňa
F. p. svoju krv pre koho obetovať svoj život pre niekoho: Gežjss, kdyžs pro nas račil swau krew prolity, račiž nam milostiw byti (KK 1709); prelievať [-lie-, -lé-, -lí-] ndk
1. čo (z čoho do čoho, čím) liatím premiestňovať niečo: korce, kterymy se piwo preliewa (LIETAVA 1612); constagno: wodu zléwám, preléwám z mjsta na mjsto; detrullo: preléwám z gedneg nádobi do druhég; auramentum: čym se zlato bere aneb preléwá (KS 1763); kdy pro nedostatek giného wjna musjs wlačkowite na stul dat, preliewag takowé wjno z wisoka gako pywo z gedneg nádoby do druheg, dokud se nezpenj (VK 1764); transfundo: prelewam (AP 1769); pren prenášať, vnášať: z običajuv, vúle, zádosťi a činuv otcovsko-maťerinskích mnoho do ďítek prelívano bíva (BR 1785); ľahko mi je, ked sy ja zaspjewam, mladje citi do hlasow preljewam (LPo 18. st)
F. p. svoje brucho nadmieru jesť a piť: ale tento gjch (Turkov) pust gest toliko we dne, potom pres celu noc gen pige a žere, každy do sitosty swe bricho preliwa, když se we dne zbudy, gak swiny se riha (KCS 18. st)
2. pretekať, vylievať: defundo: preléwám; diffundo: preléwám, wyléwám; superfluo: pre hognost aneb zbytečnost wytekám, wyléwám se, preléwám (KS 1763)
3. čo prez čo tekutinu nalievať cez niečo: čarodegnice magj običeg mluwiti: Preliewam tuto wodičku s božou mocou prez metličku, anebo gjne tem podobne slowa (LKa 1736)
4. čo (skrze čo) (o kove) roztaviť a znovu odliať: wezmy na tenke plassky wykowaneho zlata, ktere negprw skrze antimonium preljewane bilo (OCh 17. st); Iwa Polka detj y starich ludj nezdrawich liečila a preliewala olowo, pri kteremžto liečenj takowieto slowa mluwila (D. KUBÍN 1726); prelievávať frekv: frequentativa secunda sunt: léwawati, doléwáwati, naléwáwati, preléwáwati (PD 18. st); prelievať sa ndk s čím opíjať sa: kdo po odwrženég strjzliwosti z gjdlem a z welikym nápogem na mjsto ussypanych seba preléwá, žádné mjsto milosti božj nezanecháwá; spúsob prirozenósti naležity z nemjrnosťú zhiralosti prestupugess a z opilstwy seba preléwáss (BlR 18. st)


prelievať, prelievať sa, prelievávať p. preliať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu