prelát -a m. čestný titul udeľovaný pápežom: pápežský p.;
prelátsky príd.
prelát -ta pl. N -ti m.
prelát -a m. ‹l› cirk. vyšší cirkevný hodnostár majúci cirkevnosprávnu moc a jurisdikciu 2;
prelátsky príd.: p. stav, dom
prelát, -a, mn. č. -i m. cirk. vyšší cirkevný hodnostár;
prelátsky príd.: p-á hodnosť
prelát m lat 1. predstavený kláštora, opát, prior: swatj Wendelin opatem, prelatem toho klasstera zostal a az do sweg smrtj ten klasster mudre ridil a sprawowal (KT 1753); praepositus: prior, prelát, kwardián (KS 1763); sw. Francisek nechtiel ginacz abj se naziwalj nasledownicj geho nes bratrj mensj, prelatuw, riditeluw rowne radu sweho naziwal (Káz 18. st) 2. vyšší cirkevný hodnostár: proto musegj byťi praelati a wrchnj sprawcowe w cirkwy, aby se netočila každim wetrem včenj, ale aby se gednostagnost zachowala (TP 1691); wi, prelatowe a biskupowe, tak-li za nic sobe wažite korunu biskupsku? (SK 1697); gmeno (Ježiš) gest, kteremu rymssti biskupowe, prelatowe a knezowe, nepremoženi ciesarowe z weliku uctiwostu a pobožnostu kolena swe na zem zhibugu a weliku poklonu wzdawagu (MS 1758); komu od (Boh) dawa Ducha swateho? Totižto nie toliko samim prelatom a knezom (CS 18. st); poslúchag Boha, cyrkew, tych, ktery su namestnjci božj, poslúchag twych prelátu (BlR 18. st); -stvo [-o, -í] s hodnosť, úrad preláta: antistitium: predny kňézstwo, prelátstwi, biskupstwi, praesulatus: prelátstwi, prelátstwo (KS 1763)