prekrútiť -i dok.
1. prílišným krútením poškodiť; pretočiť: p. pero v hodinkách
2. zámerne vyložiť nesprávne, preinačiť: p. fakty
3. znova nakrútiť: p. filmové scény;
nedok. prekrúcať -a, prekrucovať
prekrúcať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie, prekrucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
prekrúcať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa, prekrucovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok.
prekrútiť, -i, -ia dok. (čo)
1. pretočiť, prevrátiť: p. hriadeľ; Prekrútila oči dohora. (Jégé)
2. nesprávne vyložiť, zmeniť zmysel niečoho, preinačiť, skomoliť: p. fakty; Prekrútil zmysel citátu. (Jes-á) Prekrútil nábožnú pesničku na obyčajnú. (Tomašč.) Ľudia všetko prekrútia. (Fel.);
nedok. prekrúcať, -a, -ajú i prekrucovať, -uje, -ujú
|| prekrúcať sa krútiť sa, vrtieť sa: Ivan sa každú chvíľu všelijako prekrúcal, aby uľavil kolenám. (Šolt.)
prekrútiť dk 1. pretočiť: vltra modum torquere: překrútiti (PD 18. st) 2. čo nesprávne vyložiť, zmeniť zmysel niečoho, preinačiť niečo: gestliže toto (výroky Písma) múdre zrownáme a neprekrutýme, we wssech wecech nasse včeny potwrdzuge (PP 1734); prekrúcať, prekrucovať ndk k 1: transtorquere: překrucowati (PD 18. st); k 2: (bludári) Písmo s. w sucem dle sweho zdáňy umyslu smele prekrucagu (PP 1734)