prekliaty príd. expr. naničhodný, zlý, zatratený (v kliatbach): p-a vojna, p-e peniaze
prekliaty -ta -te príd.
naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský
2. p. bezvýznamný, zbytočný
prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečený • poet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty! • zatratený • zavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté deti • expr.: naničhodný • čertovský • diabolský • hromský • potvorský • sprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robota • expr. paskudný: paskuda paskudná • hovor. expr.: paromský • paromovský: parom(ov)ské peniaze • subšt. sakramentský: sakramentský chlapík • niž. hovor. poondiaty • poondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima! • hrub.: posraný • posratý • skurvený
prekliaty príd. expr. nad ktorým bola vyslovená kliatba, postihnutý kliatbou, zatratený: p-e peniaze (VHV); p-a vojna (Ondr.); Kde je ten prašivec prekliaty? (Al.);
prekliate prísl.: expr. ruka prekliate bolí (Jil.) veľmi
prekliaty [pre-, pro-; -la-, -le-], preklnutý [pre-, pro-; -l(i)n-] príd nad ktorým bola vyslovená kliatba, postihnutý kliatbou, naničhodný, zlý, zatratený (obyč. v kliatbach), zlorečený: prisahame, že chceme tomu preklatemu ewangelickemu učeny wsseligak zgewne y kradne, y podwodne, y weregne prenasledowaty y hubyti (ZA 1676); diris devotus: prekljnúty (KS 1763); Sodoma, Gomora, Adam a Seboim, ta mesta proklatá, jiste tomu verím, že byli na celém svete nejslavnejší (ASL 1763); wčil teprw wás wženem, o, preklnútý, do chlopca, s kterího sa mi ňewimotáťe (BR 1785); o, preklatj človek, mam ga včul zeničku, mlč hnet, proč sy zadal mat zenu maličku (KC 1791); w druhem liste czitam, ze kdi Adam zhressil, powedene bilo gemu, proklinuta zeme w djlu w tem s praci budes gesti s neg po wsetkj dnj ziwota tweho, w potu twary nadobiwat budes chlib twug, pokut se nenawratis do zeme, s ktereg gsj wzatj (Káz 18. st); zavist, zavist, ty prekleta, ty panuješ po sve leta! (AD 18. st)
preklinutý p. prekliaty
preklnutý p. prekliaty