Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prekliať -kľaje -kľajú dok. vysloviť nad niekým, niečím kliatbu: p. syna;

nedok. preklínať -a

1. k prekliať: p. potomkov

2. kliať: šofér zúrivo p-a

preklínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.

prekliať, -kľaje, -kľajú, -kliaty dok. (koho, čo) vysloviť kliatbu nad niekým al. nad niečím, uvaliť kliatbu na niekoho al. na niečo: Paľa vlastná mať prekľaje. (Tim.) Prekliala som hodinu, v ktorej môj syn po prvý raz fáral. (Barč);

nedok. preklínať

preklínať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) vyslovovať kliatbu nad niekým al. nad niečím, kliatbou zatracovať niekoho al. niečo: Povedz mu, že ho nenávidím, že ho preklínam. (Vaj.) Mŕtvi ležia v tichu cintorínov, matky preklínajú vinníka. (Lajč.) Preklínal tú hodinu, v ktorej sa zobrali. (Šolt.) Preklínala som lyže a palice, lebo mi zavadzali. (Bedn.)

2. kliať: Admirál krúti kľučkou aparátu, zúrivo preklína, keď prístroj vypovedáva službu. (Hor.);

dok. k 1 prekliať

prekliať [pre-, pro-], preklnúť dk koho, čo vysloviť kliatbu nad niekým al. niečím: gestliže kdo nemiluge Pana Gežjsse, budiž proklaty (SK 1697); sveti Matus tak piszál, Pán Kristus se ukonál, drevo preklyál figovo, se ovotzi nyemalo (HPS 1752); fortélynyikóv nyenávidzis, preklyéjes krev rozlýevajútzé, mordályi zloszné (DŽ 1752); ale synowé yzrahélsky prestúpili prikázanj a priwlástnili sebe tych weci, které byli preklaté (KB 1757); žádal sem gá sám preklnúti biťi od Krista za brátruw mogích (BN 1790); poňewáč si ňeoddal powínnú česť otcowí, preklatí si ode mňa (DS 1795); gestli Pan Buch neodwratj tu hanbu, preklage (Ján Holec) swatu Trojczu (PRIEVIDZA 18. st); preklínať, prekĺnať ndk
1. koho, čo vyslovovať kliatbu nad niekým al. niečím: prokliname rodyčuw, ktery nas w tom naboženstwj počaly a wichowaly (ZA 1676); wie-li aneb slisel-li swedek, že bi Anna Maria Kern mimo predepsanich reči y na ginich statečnich lidi zde v Bistrici bila lala, gich preklinala a gim na gich poctiwosti utrhawala? (S. ĽUPČA 1689); gazik gegich (manželov) gedowaty gest, když wždicki geden druheho preklyna, mezy sebu sa wada (SKá 1760); kňezi rweli (!) gako lwi a prekljnali swúg včinek, že totižto na swú stránku takowého richtára wywolili (WP 1768); krestane, ktery Boha sweho kazdodene prenasledugu, kdiž se gim podle zadosti nedari, wssecko, čo sebe otporne wida, preklnagú (CQ 1783); Muhammeda ze zložeňí zákona takího i z vlastňího jeho života za sviňu vipisoval, (lekár) preklnal ho za to najvíc, že prikázal, bi sa žáden z nikím ňikdi aňi jen o najmenšém víri článku ňedohadoval, pravdu ňevihledával (BR 1785)
2. kliať: Barasskowa magicze sskodu weliku, preklinala hrozne, y Panu Bohu swe krywdy porucžala (P. ĽUPČA 1691); precor male: prekljnám, lagem (KS 1763); oprawdiwy krestan nezlorečj, neprisahá, neprekljna, ponewač zna, že to Bůh nenáwydj (SJ 18. st); prekliať sa zaprisahať sa: nektery z židu reklj: Prokletim proklelj gsme se, že neokusime ničeho, dokudž nezabigeme Pawla (Le 1730); preklínať sa ndk: szuszeda dolnya, Morauszky Jankova zena, sa preklinala, ze mu tak da dokazat, setke dobitkj mosa mu wikapatj (KRUPINA 1716); on (Peter) počal sa proklinati a prjsahati, že neznám člowěka toho (Le 18. st)

preklínať, preklínať sa p. prekliať