Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prekaziť dok. znemožniť uskutočnenie niečoho, zabrániť niečomu: p. niekomu plány; p. útok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prekaziť ‑í ‑ia dok.

prekaziť -zí -zia prekaz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrakodpútaťodviesťodtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániťzamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiuprekaziťpredísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekciikniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiarupoodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá


predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2


prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiťzastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastanehovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegukniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látoksuplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sastať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cestyzastaťzahataťprekaziťprekrížiťskrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom


zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť


zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prekaziť, -í, -ia dok. (čo) zabrániť niečomu, znemožniť niečo: p. útok; Mišo proboval prekaziť roztržku. (Kuk.) Strana im prekazila uskutočniť zločinné plány. (Krno)

prekaziť dk čo (komu, čomu), čomu, komu (v čom) znemožniť niekomu al. niečomu uskutočnenie niečoho, zabrániť niekomu al. niečomu niečo: gestlize by kto wedel neyaku prekazku prátelstva krvneho, swagerstwa, kmotrstwa anebo yakukolwek ginu prekazku, ktera by mezi giz menovvanimy ossobamy manzelstwo prekazit mohla, bez messkania nam oznamil (RS 1625); v Kanury brawal sem lipowe drewo na ule panu, a nikdy nam zadny neprekazil (NEMŠOVÁ 1633); kdo wam prekazil, abi ste prawdy neposluchaly? (Le 1730); conatum refutare: někoho usylowánj, predsewzeti pretrhnuti, někomu v dobrém prekazyti, prekážku učinjti (WU 1750); takowj člowek, kteremu skrze čary usskodeno gest, aby bjlé pannenske ostj pred obloky a dwermi postawil, to že ma takowu sympatheticku moc a cnost, že gedu a čarum zbraniti a prekaziti muže (HT 1760); Moráwius skrze spehyrů winaučeni z wogskem swjm do Lausidu dossel, a tak králowné cestu prekazil (ŽS 1764); gini (mravci) winássali zem z gami a skrze udelani násip usilowali se bech wode prekáziti (VP 1764); omjlu tomuto ňeprekazili bohowe, abi potrestana wssetečnost pochibi swe poznala (PT 1796); prekazity dobru wěc gest lepssy, než zhowety zleg (MC 18. st); -ovať2 ndk: ta ge mudrost, ktera wssetke nedostatki, rosterzitosti, neswornosty w stawe manzelskem prekazuge a odgima (SJ 1765); fisspanowe žiwotky prekazugu gidel straweny (ŠD 1784)


prekazovať2 p. prekaziť

prekaziť prekaziť
aby sme prekazili jeho zámery pour contrecarrer ses projets
prekaziť, obmedziť alebo narušiť entraver, restreindre ou fausser
urobí všetko, aby prekazil il ferait tout pour déjouer
včas, aby sme prekazili à temps pour contrecarrer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu