prekliať [pre-, pro-], preklnúť dk koho, čo vysloviť kliatbu nad niekým al. niečím: gestliže kdo nemiluge Pana Gežjsse, budiž proklaty (SK 1697); sveti Matus tak piszál, Pán Kristus se ukonál, drevo preklyál figovo, se ovotzi nyemalo (HPS 1752); fortélynyikóv nyenávidzis, preklyéjes krev rozlýevajútzé, mordályi zloszné (DŽ 1752); ale synowé yzrahélsky prestúpili prikázanj a priwlástnili sebe tych weci, které byli preklaté (KB 1757); žádal sem gá sám preklnúti biťi od Krista za brátruw mogích (BN 1790); poňewáč si ňeoddal powínnú česť otcowí, preklatí si ode mňa (DS 1795); gestli Pan Buch neodwratj tu hanbu, preklage (Ján Holec) swatu Trojczu (PRIEVIDZA 18. st); preklínať, prekĺnať ndk
1. koho, čo vyslovovať kliatbu nad niekým al. niečím: prokliname rodyčuw, ktery nas w tom naboženstwj počaly a wichowaly (ZA 1676); wie-li aneb slisel-li swedek, že bi Anna Maria Kern mimo predepsanich reči y na ginich statečnich lidi zde v Bistrici bila lala, gich preklinala a gim na gich poctiwosti utrhawala? (S. ĽUPČA 1689); gazik gegich (manželov) gedowaty gest, když wždicki geden druheho preklyna, mezy sebu sa wada (SKá 1760); kňezi rweli (!) gako lwi a prekljnali swúg včinek, že totižto na swú stránku takowého richtára wywolili (WP 1768); krestane, ktery Boha sweho kazdodene prenasledugu, kdiž se gim podle zadosti nedari, wssecko, čo sebe otporne wida, preklnagú (CQ 1783); Muhammeda ze zložeňí zákona takího i z vlastňího jeho života za sviňu vipisoval, (lekár) preklnal ho za to najvíc, že prikázal, bi sa žáden z nikím ňikdi aňi jen o najmenšém víri článku ňedohadoval, pravdu ňevihledával (BR 1785)
2. kliať: Barasskowa magicze sskodu weliku, preklinala hrozne, y Panu Bohu swe krywdy porucžala (P. ĽUPČA 1691); precor male: prekljnám, lagem (KS 1763); oprawdiwy krestan nezlorečj, neprisahá, neprekljna, ponewač zna, že to Bůh nenáwydj (SJ 18. st); prekliať sa zaprisahať sa: nektery z židu reklj: Prokletim proklelj gsme se, že neokusime ničeho, dokudž nezabigeme Pawla (Le 1730); preklínať sa ndk: szuszeda dolnya, Morauszky Jankova zena, sa preklinala, ze mu tak da dokazat, setke dobitkj mosa mu wikapatj (KRUPINA 1716); on (Peter) počal sa proklinati a prjsahati, že neznám člowěka toho (Le 18. st)
prekĺnať, preklnúť p. prekliať