prefekt -a m. predstavený, prednosta, náčelník v niekt. krajinách: policajný p.
prefekt -ta pl. N -ti I -tmi/-tami m.
prefekt -a m. ‹l›
1. predstavený, riaditeľ (u nás predtým): ver. spr. (vo Francúzsku, Taliansku, Japonsku a i.) prednosta určitého správneho úradu: p. departementu; policajný p.; hist. (v starovekom Ríme) vysoký úradník; škol. (kedysi) riaditeľ gymnázia; cirk. (najmä v misijných oblastiach) duchovný s biskupskou právomocou bez biskupského svätenia
2. (kedysi) dozorca nad študentmi v internáte, seminári a pod.;
prefektský príd.
prefekt, -a, mn. č. -i m.
1. predstavený, prednosta, náčelník; v otrokárskom Ríme hodnosť vyššieho správneho a vojenského úradníka; v niektorých štátoch, napr. vo Francúzsku, najvyšší vládny úradník departementu; v niektorých štátoch hodnosť miestneho veliteľa polície: policajný p.;
2. zastar. dozorca nad študentami v seminári: Palkoviča vzali za prefekta na bratislavský seminár. (Škult.)