predsa
I. čast.
1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, veď: p. ju nemôžem nechať samu
2. (pod dôrazom) zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa, aj tak: p. len je na svete spravodlivosť; tak p. si sa vrátil!
II. a, ale predsa spoj. priraď. vyj. odporovací vzťah: bránil sa, a p. súhlasil
ale predsa spoj. priraďovacia
a predsa spoj. priraďovacia
čo i – predsa spoj. podraďovacia (dvojčlenná)
hoci – predsa spoj. podraďovacia (dvojčlenná)
i keď – predsa spoj. podraďovacia (dvojčlenná)
predsa čast.
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)
2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'
3. p. ale 1
veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak
2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak
3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak
predsa (zastar. i predsi) čast.
1. zdôrazňuje platnosť výpovede a pobáda prijímateľa k súhlasu (často sa spája s čast. len); naozaj, skutočne; veď: Predsa je tá vojna len zlá! (Urb.) To sa predsa nesluší. (Jégé) Viete predsa, že máte našu plnú podporu. (Krno) To je predsi jedno! (Ráz.-Mart.)
2. osobitne zdôrazňuje niektorý vetný člen al. výraz; jednako: Tak si mi predsa ozdravela, Hanička moja. (Janč.) Mišo v kútiku srdca je predsa trochu nespokojný. (Kuk.) Ťažko, ale predsa založili si v obci potravný spolok. (Taj.) Predsi si došiel. (J. Mat.)
síce spoj.
1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)
2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) Má síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)
3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)
4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a síce“ miesto a to
precaj p. predsa
predce p. predsa
predsa [-ds-, -(d)c-; -a, -e], predsaj [-ca-], predsaš, predcseť [-dc-], predsi [-dc-] I. čast 1. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa, aj tak, a jednako: a nietczo owecz a koz przedcze sme uhnali przes Kysuczy (BUDATÍN 1577); gestly by Pan Buh precze gesste Lenharta Lada synem požehnal (L. TRNOVEC 1604); predcet y w cas take nechwile, z prudu potoka sweho mile mesto božj se tessy (KK 1709); tanta verba fundidat: tak maličká žena, predsa tak gazyčná (KS 1763); kdiž ga odegdu, nezapomen na mne, geslj mne Pan Bůch sstestj dá, ti budess precza ma (SNS 1786) 2. zdôrazňuje tvrdenie, ktoré je samozrejmé, veď: odkasste my nebo odpysste, neb bich ja byl rad k wam przissel, ale sem precze newelmy moczny na tele (H. ŠTUBŇA 1588); ufnost precag magte wi aspon, kteri gak boske tak i cirkewne prikazani zuplne zachowawate (SJ 1797) II. spoj prir vyj. odporovací vzťah s odtieňom prípustky: gsem pospjchal w teg nadegj, že po padesaty letech, yak gsem odtud wywandrowal, predce neyaku rodinku tu nagdu (B. BYSTRICA 1627 E); kdo ma srdce bez hrichu a twar zarmucenu, predca praweg weselosti ma pri sebe cenu (GV 1755); kebi wsseci lide w tegto wode morskeg twari swoge umiwali, preca bi sa zadna chiba tegto wode neucinila (SlK 1766-80); Cyrus ačkoliw se zwedel, že by byl syn perssanskeho krale, predca swu dogku, gednoho pastyre ženu, we welikeg uctiwosty mgel (MC 18. st); uvádza aj samostatnú vetu v nadväznosti na predchádzajúci text: ze sem ga to gemu dal za ten dwuor, czo Jakubyk teprowa sedy w nom, y precze mu dawam ten wsseczek dwuor (s. l. 1564 E) nedomnywayte, az na ten czas pustj (dom) stogy, ale precza ma pana y bude mattj (ILAVA 1594); ale pan Melicher na tom neprestal, než predce na panskem kmety pita ten dluch (D. STRHÁRE 1601); David posskwernenu Berzabce bil sobe potom za manzelku wzal, awssak mu precy pamatno bilo czizolostwo geho (AgS 1708); ktera wec ačkolyw neny tak welyka, wssak pretczi posylam Wasseg Oswietenosty geho (Martina Piačka) testamentu includovane paria (P. BYSTRICA 1717); ale nech bude gakokolwek, predca len krasu a spanilost čnostliweho žiwota s. Jana wigadriti minim (MS 1758); wssak y zo stodolow Buch wladne, lež pretce človek gakobi gistegssi bol, co w stodole ma (MARKUŠOVCE 1763); urečite panove naše žadaju od nas maličke roličky te vzat a jak za sace, pracu a materiu nam zaplatit. A precaš povinni že budeme jak dva dni v tydnu robit, pohlavne davat a jeden r. fl platit (RAŽŇANY 1773 LP) F. kun ma čtiry nohy, a predce se potkne (SiN 1678)