drať, derie, derú nedok.
1. (čo) používaním ničiť, kaziť, opotrebúvať: d. topánky, šaty, nástroje
● hovor. d. si jazyk, ústa (rozum, nohy ap.) nadarmo bezúčelne hovoriť, dohovárať (rozmýšľať, chodiť ap.); hovor. d. školské lavice (školský prah) chodiť do školy;
2. (čo) sťahovať kožu zo zvieraťa, odierať: d. ovcu, zajaca
● hovor.: pásy d. z niekoho mučiť; kričí, akoby ho z kože drali veľmi; d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože okrádať, zdierať do krajnosti;
3. expr. (koho) vykorisťovať, okrádať, zdierať: Zo všetkých strán nás len derú. (Jégé)
4. expr. (koho) biť, tĺcť: Ešte vystretého na dereši drať, to hej! (Ráz.-Mart.);
opak. drávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zodrať, k 2, 3 odrať, k 4 vydrať, zdrať
|| drať sa
1. používaním sa ničiť, kaziť, opotrebúvať sa: stroj sa derie, topánky sa derú;
2. predierať sa, pretláčať sa, tlačiť sa, prenikať niekam (odniekiaľ): Slzy sa jej drali do očí. (Tat.) Mimovoľne derie sa jej z hrudi vzdych. (Kuk.)
3. expr. biť sa, tĺcť sa, zápasiť: V Pešti drali sa s Kollárom a obťažovali mu život. (Škul.);
dok. k 1 zodrať sa, k 2 predrať sa
predierať sa, -a, -ajú nedok. (cez čo, čím, odkiaľ, kam) ťažko, s námahou prenikať cez niečo tesné, ťažko prechodné: Pes predieral sa húštinami. (Ondr.) Voda sa predierala spod zeme. (Laz.) Cez malú Fatru predierali sa Nemci na stredné Slovensko. (Tat.) Cez hrdlo sa mu predieral výkrik. (Fig.); pren. Slnko prediera sa cez ťažké záclony. (Ráz.);
dok. predrať sa
predrať, -derie, -derú, predraný/predratý dok. (čo) celkom zodrať, prederaviť: p. topánky; predratý kabát (Ondr.)
predrať sa, -derie, -derú dok. ťažko, s námahou niekam preniknúť, pretlačiť sa, prebiť sa: Cez mesto ledva sa predrali, tak bolo naplnené jarmočníkmi. (Tim.) Popod most prederú sa ľady. (Janč.) Z predných radov mužstva predral sa pokrik. (Fig.) Lúč slnka predral sa cez škáru okenice. (Fr. Kráľ);
nedok. predierať sa