predposledný čísl. rad. neurč. kt. je v poradí 2. od konca: p. riadok, p-á hodina v škole
predposledný -ná -né čísl. radová neurčitá
predposledný druhý od konca • predostatný: predposledná, predostatná strana knihy; predposledný, predostatný prázdninový večer
predposledný príd. v poradí druhý od konca, predostatný: p. deň; p-á slabika slova; p-á hodina (v škole); p. riadok
predposledný príd 1. v poradí druhý od konca: o, e w predposledňég (slabike) (BE 1794) 2. predchádzajúci: medzj splnmi a nowom predposlednim (PR 18. st)