prede- p. predo-
pred, predo [-o, -e] predl
A. s I vyj.
1. polohu, umistnenie, na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: to drewo rezane, ktere gest pred vraty (PARÍŽOVCE 1564 E); geden kwentin zeme Bzdochowskey pred Blatnikom (P. ĽUPČA 1596); pred swetniczku pitworecz z desek (H. HRIČOV 1680); pred drewenym mostom (KRUPINA 1698); bračžek Jano, netmol sa predo mnou, lebo ty ubližim (BLATNICA 1734); wiďel sem pred sebú winný koreň (KB 1757); widite onen lampass pred oltarem zaweswny (MS 1758); welči zub gest prede wssemi zubi a napred stogi (RG 18. st)
L. vtedi smrť ňeomílna stála pred očima (BR 1785) bola prítomná
F. p. očami koho, akými verejne: pretože techda examenovany suce pred očyma lydý našých, takowuto fassiu učynily (BÁTOVCE 1667 E); pokritcy pred očyma lydskyma budu trestany (MC 18. st); mať, držať p. očami, mať p. sebou čo mať na pamäti: poručzuge se timže uradom dedinskim, abi ponagprwe pred očzima mele chramy bože; tenže purgkraby pred sebu magicze swe dobre gmeno (TRENČÍN 1713; 1716); ga Joannes Tomka každodenne pred očima magice bidny los čloweka hrišneho (ZVOLEN 1740); každý človek starobu pred očima drzí (BPr 1787); niesť p. sebou čo dávať najavo, netajiť sa niečím: utrhačny clowek pred sebu nosy nenawist, pochlebnik pak w spusobe prytele daleko wiceg sskody a ranny (MC 18. st); mať p. rukami čo
a. mať niečo urobiť: na tento tzas to byty pro gine pracze, ktere przed rukamy mame, nemuže (Č. KAMEŇ 1561)
b. mať naporúdzi, poruke: urednyk rozkaz mel, aby ne s prowentu ale z osohu, ktery z tech penez, ktere pred rukamy mel, prowesty mohel (TRENČÍN 1640)
2. priestorovú blízkosť al. prítomnosť u niekoho, pri niečom; okolnosť, že je niekto, niečo pod pôsobnosťou, vplyvom niekoho al. niečoho: zaluge-li pacholek na sweho pana o swuoy nagem zasluzeny przed prawem (ŽK 1473); to gest pak pred namy yak y ginde w krzestianstwy lidkupem potwrzeno (P. ĽUPČA 1540); ga sem musyl pred yaškryštem našym odpowed dawaty (HANDLOVÁ 1573); a na to wsseczko lydkup pred wseczkym pocztywym mesteczkem Trnowczem pyly (L. TRNOVEC 1575); Lukass, Matuss, Thomass spolu z bratem Lenhartem swjm zsprawiwsse swu wecz pred timyto dobrimy lydmj y take pred panem richtarem (SLIAČE 1610); tej jsme nadeji, že naše unižena prozba misto pred Vaši Velikomožnosti nalezne (HYBE 1678); onechda sa swedek pred prawom declarowal (KRUPINA 1745); stalo sa, kdiž byl kňézstwj wykonáwal Zacharyáss w porádku swég powiňosti pred Bohem (KB 1756); pred celym mestom nasledugjce rozkazi čtene a publikowane gsau (PONIKY 1793)
3. zreteľ, ohlad al. citový vzťah k niekomu, k niečomu: Gežyssi, Sinu božy, gestliže by sy ty prede mnu zatagil tweho swateho milosrdenstwy (BAg 1585); pryssel ten czlowek, poczal pred nim tagity, ale uss nemohol (B. ŠTIAVNICA 17. st); Noe nassel milost pred Pánem Bohem (KB 1757) u; a z jakích bi bila smela príčin zúplna skritú pred sebú vec tagiťi? (BR 1785)
4. prednosť, predstihovanie niekoho, niečoho: prede wssemi weczmy spolecžne mezy sebu lasku vstawicžnu magte (BAg 1585); chcem, aby memu sinowy bil widan prede wssemi wecmi, kdi ho Buch zatrima, welki pas striberni (PREŠOV 1679); nyemaj tzudich bohov predo mnu (MCa 1750)
5. obranu, ochranu proti niekomu, niečomu: mne Buoh pred wssym nebespeczenstwym obraniuge (BAg 1585); gestli nas cželad zbadala, hned pred namy utekla (V. ZÁLUŽIE 1617-19); py gednu aneb dwakrat w tem dny a bezpečen budess pred sslakem (HL 17. st); Križan Kowačz doznawa, že nebossčzjczka pani Biharka, kedi sa pred kuruczmi pokriwala, maličzku truhliczku dala mu pod ochranu (JASENICA 1704); opponere fluctibus moles: hráze uďelati pred wodu (KS 1763)
F. wolya ony to opustyty a radneg se budu od prac yako pes pred muchamy kryti (SLK 1641-57)
6. predchádzanie v časovom poradí: pryed skoncyenym sywota meho (V-V 14. st); Lawrincz pak Lazebnik slibil swoge dieti pred smrtiu opatriti; pred nyekolko roky (P. ĽUPČA 1551; 1577); actum w ten cžtwrtok pred swatym Gregorem (L. TRNOVEC 1600); pred Welikou noczou w Zeleni cztwrtok (BÁTOVCE 1616); pred dwacyatmy rokmy widel fatens; za mladiho weku pred Rakociho wognu (ŠTIAVNIČKA 1676); widyel Andreas Graizla nyielen pred dyewiatou, ale y po zwonenyi pityi; w yesen pred oberačku sem gjch dostal; pred switanym (KRUPINA 1734; 1734; 1741)
L. p. časom predčasne, skôr: abortio: pred časem rodjm (KS 1763); y neylepssý raddy častokráte zle wypadagu, že pred časem wygewené byli (MPS 1777); kteri strom pred časom kwitne a listi se, obleg gegj koren drošďama olegowima (PR 18. st); p. niektorým časom dávnejšie: oznamugj, že pred nekterim čzasem bez wedomosty meho manžela wčylegssiho, z nabitku meho z prwssim manželom, dala sem nekteru čzastku od penezj dobrim lidem (ŽILINA 1651)
B. s A vyj.
1. smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho, niečoho: mlinarom pry oprawowany kolesa paleczneho na studnu pred pansky dom, dalo de gim kolacz, masla za d 7 (ŽILINA 1609); popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano (BETLIAR 1610); pret dvere vesiacze súkno (s. l. 1682)
L. p. seba, se vziať, brať čo podniknúť, podnikať niečo, uskutočniť, uskutočňovať niečo: protž my slussnu wecz pred sebe sme wzeli (MARTIN 1561); geslyby ste nechtely, budto otecz, budto y geho bratt tu czestu pred se wzyty (B. ŠTIAVNICA 1584); (majster) zapowedel bednarom swym, aby zadny pomymo panskeg robotty gynssieg pred sebe nebral (ILAVA 1638); nech Buch wssemohuci sscesliwe raci Gegi Milost sprovodit w teg pred sebu wzateg ceste (s. l. 1759) predsavzatej; instituo: ustanowugem, začjnám, pred seba berem (KS 1763)
F. p. oči klásť, postavovať, predstrkovať koho, čo, (komu) ukazovať niekoho, niečo niekomu; poukazovať na niekoho, na niečo: (Jakub Cambilhont) kážde lhárstwy swe wiklada a lydum pred očy zhrňa a predstrkuge (PP 1734); slowutny magistrat slišicze takowu neporadnu a straslywu zalobu, pred očy postawuge zakon božy a statuta meske (S. ĽUPČA 1737); Yonasse proroka pred oči wam kladgem (MS 1758); pred oči gegjch predložil djtě to preswaté (WP 1768); p. oči vydať čo (o knihe, spise ap.) uverejniť niečo: y za tu pryčzynu tato lekarstwy gsu pred očzy lydem wydana (KLe 1740); p. oči predstavovať čo upozorňovať na niečo: (pápeženci) mezy ginjmi wecmy y to pred očy predstawugj, aby žadnjch duchownjch knjch nečjtaly (WO 1670); položiť svetlo p. oči komu objasniť niekomu niečo: tento artýkul geden gest z tich, w kterem se prawda sectaruw pri wikladaňi pisem probuge, kterim aby se swetlo pred oči predložilo, dwe gegich principia fidei predkladam (TP 1691); stavať sa p. oči komu ukazovať sa, prejavovať sa: wssudi se znaki dobreg nadege pred oči staweli; bohaté a pohodlňe položené z obau stran reki Njlus mesta a wsy nam se pred oči staweli (PT 1796);
x. bibl any newyhazúgte perli swé pred swiňe, žeby gych ásnad neposslapáwali nohami swyma (KB 1756)
2. predstúpenie, pristúpenie do blízkosti nej. osoby obyč. vyššie postavenej; postavenie pod pôsobnosť, vplyv niekoho, niečoho (súdu, úradu ap.): tehdy to musy potom przigiti przed prawo (ŽK 1473); pristupila gest Kupczowa pred stareho brata menem Brneczku a kazala gest zapisati; prystupyly pred nassy vplnu raddu oppatrny Ondreg, Ference syn a Balass Kraban (P. ĽUPČA 1505; 1584); mlady Balass nečekal, než predtym z dobrimy lidmy dal se pred panow nagti (S. ĽUPČA 1605); Yózeffa predstawili pred krála (KB 1757)
L. rokovať p. právo koho úradne dať predvolať niekoho pred súd: ktery bude przed prawo rokowan a neprzigde (ŽK 1473); Ferencz Boynitzky rokowal bol Ssendliar Balaža pred prawo (JELŠAVA 1597)
P. tpn Predmir ( 1193 CDSl); Predmier ( 1312 Predmier RDSl)
predo p. pred