prednosta -u mn. -ovia m. osoba stojaca na čele istej inštitúcie; predseda: p. kliniky; p. krajského úradu; p. spolku;
prednostka -y -tiek ž.
prednosta -tu pl. N -tovia m.
prednosta, -u, mn. č. -ovia m. zastar.
1. osoba stojaca na čele nejakého úradu al. ústavu: p. súdu, p. kancelárie; p. stanice náčelník;
2. osoba riadiaca nejakú inštitúciu, predseda: Hodža bol prednostom spoločnosti. (Škult.)