predná p. predný
predný príd.
1. umiestnený vpredu, nachádzajúci sa vpredu (op. zadný): p-á časť tela; p-é nohy (u zvierat); p-á izba, p-é koleso, p-é zuby; p-é zákopy, p-á stráž, p-á línia; tech. p. náhon na predné kolesá; fon. p-á spoluhláska artikulovaná prednou časťou jazyka;
spodst. predná, -ej ž. hovor. predná izba (s oknami do ulice): Pán hlavný radca sa vytratil do prednej. (Kuk.)
2. významný, dôležitý, popredný: p. človek, p-á rodina, p. spisovateľ, p. gazda; p-á úloha, p-é miesto; najprednejšia povinnosť (Škult.); Anča je z prednejšieho domu. (Tim.) Nemá tvár v maštali mu je prednejšia, než vlastná žena. (Jil.)