predĺžiť -i dok.
1. urobiť dlhším v priestore: p. čiaru, p. sukňu zdĺžiť; anat. p-ená miecha časť miechy medzi mozgom a krčnou miechou
2. urobiť dlhším v čase: p. platnosť preukazu, p. lehotu;
nedok. predlžovať
// predĺžiť sa: tiene sa p-li; ľudský život sa p-l;
nedok. predlžovať sa
predlžovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.
predlžovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.
dĺžiť sa stávať sa dlhším (op. krátiť sa) • predlžovať sa: dni sa už dĺžia, predlžujú; samohlásky sa dĺžia, predlžujú • zdlžovať sa
predlžovať sa p. dĺžiť sa
predĺžiť, -í, -ia dok. (čo)
1. urobiť dlhším v priestore: p. krok, p. čiaru; Vláda predĺžila cestu. (Kuk.) Mrva predĺžil významný úsmev. (Urb.); anat. predĺžená miecha časť miechy medzi mozgom a krčnou miechou;
2. urobiť dlhším v čase: p. platnosť niečoho, p. lehotu; p. schôdzku; p. si dovolenku;
nedok. predlžovať, -uje, -ujú
|| predĺžiť sa
1. stať sa dlhším v priestore: Tetkina tvár predĺžila sa úžasom. (Kuk.) Tône košatých višní sa predĺžili. (Vám.)
2. stať sa dlhším v čase, pretiahnuť sa na dlhšiu dobu: Nevie, či sa prázdniny ešte nepredĺžia. (Tim.);
predĺžiť, prodĺžiť [pre-, pro-; -dlú-] dk 1. čo zväčšiť dĺžku niečoho, urobiť dlhším v priestore niečo: accesio: dům rozssýrjti, prodlužiti, protáhnuti (WU 1750) 2. čo, čoho komu urobiť dlhšie trvajúcim: kteremuž platu mel biti den do Nebewseti Panny Marie, ale tenž den, ponewadž sem doma nebil, tak se prodlužilo až do dneysseho dne (N. VES 1565 KL); gestlizeby pak gemu P. Buch žywota prodlužyl (P. ĽUPČA 1633); na 14 dni a ne daleg se termin prodlužiti ma (CA 17. st); (Boh) predlužil žiwota tweho (KK 1709); Buch Salamonowj cas gemu predluzil pokanj cinit (Káz 18. st); coenam producere: prodlužiti večeru (LD 18. st) F. kdo se nedluží, žiwot prodluží (SiN 1678) predlžovať, predlhovať, predĺžať [-dlú-] ndk k 1: praelongo: predlužugem, prodlužugem, roztahugem (KS 1763); k 2: kdokolwěk polepssenj žiwota prodlužuge (SK 1697); gestli by pak richtar aneb bergmister z neochotnosti aneb interessanciae satisfactiu prodluhoval aneb qualificiroval, tehda od visseho banskeho prawa ma biti postrafani (CA 17. st E); ale žebych dlusseg reč neprodlúžal (KB 1756); elongo: prodlužugem, odkládám; caenam producere: dlúho prodlužowati wečeru (KS 1763); proč predlžugete mladosti časi, které aneb bláznegú, aneb horgá (PT 1778); hryssnjci prodlužowali swú nepráwost (BlR 18. st); predĺžiť sa1 dk pretiahnuť sa na dlhší čas: w actij wec doložena roku 1736 neskončena, ale pre giste pričiny predĺžila se (VRÚTKY 1737); slowné potikanj toto až k wečerj se bylo prodlúžilo (VP 1764); predlžovať sa1 ndk we wecach neuzitecnych prodluzugu sa casy, we wecach tych, ktere k dussnemu spaseni osoža, ukracene biwagu (MS 1758); predĺžiť si dk čo (o živote) urobiť si niečo dlhšie trvajúcim: gak se mužeš uwaruwat od zármutku wsseho, prodlúžyss sy žywobiti wzdáleny od neho (GV 1755)
predĺžiť sa2 dk komu veľmi sa zadĺžiť u niekoho: Laurincz za sweho žiwotha byl se panu welikomožnemu predlžil, wypožičawssí fl. triczet na swu stranu (P. ĽUPČA 1602); yako mi ma trwat, ponewadž som sa predlužila (KRUPINA 1705); predlžovať sa2 ndk poddanj magu pamatowaty, aby nakladky welke na swadby nečinili a na takowe abi se nepredlžowali (KLÁŠTOR p. Z. 1724)
predlžovať p. predĺžiť