predbehnúť -e -ú -hol dok.
1. behom, jazdou sa dostať pred niekoho, niečo, predstihnúť: p. súpera o 10 m; p-li sme nákladné auto
2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predísť, predstihnúť: v učení ho priateľ p-l; p-e ho s odpoveďou
3. vyššou úrovňou prekonať, prevýšiť, predstihnúť: atletická veľmoc p-la súperov v počte získaných medailí;
nedok. predbiehať, predbehávať, predbehúvať -a, predbehovať
predbiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie, predbehávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, predbehovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie, predbehúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
predbiehať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, predbehávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, predbehovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa, predbehúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
predbiehať porov. predbehnúť 1, 2
predbiehať sa p. pretekať sa, súperiť
predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radou • predbiehať (behom) • predstihovať • predháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých
2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovať • zamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusu • znemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla
pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehúvať sa • predbehovať sa • predháňať sa • predstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotový • hovor.: ubiehať sa • ubehávať sa • ubehúvať sa • ubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhým • pretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentácii • súperiť • súťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailu • zápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestnenie • kniž. zápoliť: čestné športové zápolenie
súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiť • súťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedku • pretekať sa • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehovať sa • predbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových predností • zápasiť • kniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailu • konkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz
predbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho) behom predísť, predstihnúť: Mali lepšie kone, predbehnú prenasledovateľov. (Jégé) Šimon odbočil z cesty a snažil sa predbehnúť Draka. (Chrob.)
2. (koho, čo) časove v nejakom konaní predísť, predstihnúť: p. niekoho s odpoveďou; Gazda chce sa rozvravieť, ale Karol ho predbehne. (Gráf) Bartolomeides svojím dielom predbehol dobu. (Škult.)
3. (koho) v niečom niekoho prekonať, nad niekým vyniknúť, predhoniť: Mate predbehol v blahobyte oboch bratov. (Kuk.) V koloristike ste ma predbehli. (Vaj.);
nedok. predbiehať, predbehávať, predbehúvať i predbehovať
predbiehať, -a, -ajú i predbehávať, -a, -ajú, zried. i predbehovať, -uje, -ujú i predbehúvať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) behom al. chôdzou sa dostávať pred niekoho, predstihovať, predháňať: Doháňal a predbiehal som ženičky a chlapov. (Taj.) Predbehúvajú idúcich z kostola. (Heč.)
2. (koho, čo) časove v istom konaní predstihovať, predchádzať: Do kaštieľa jedna druhú budú s vydajom predbiehať. (Urbk.) Dostali sme list, predbeháva Hana mužovu odpoveď. (Jil.) Hromobitie predbeháva blesk. (Hviezd.) Nechcem predbiehať udalosti. (Jil.)
3. (koho) prekonávať v niečom, vynikať nad niekým: s týmto predbiehaním Martina bol by Jožko vydržal gazdovať. (Heč.);
dok. predbehnúť
|| predbiehať sa i predbehávať sa, zried. i predbehovať sa i predbehúvať sa (s kým i bezpredm.) behom al. rýchlou chôdzou sa predstihovať, predháňať sa, pretekať sa (navzájom al. s niekým): Milióny ľudí sa predbiehajú. (Jil.) Náš kočiš chcel sa predbehávať s vozíkom. (Šolt.) Predbehuj sa s ním. (Dobš.) Videl som ich, ako sa predbehúvali. (Bodic.)
predbehnúť dk 1. koho behom predstihnúť niekoho: tež doklada y to I., že by pastyrow syn predmen. predbehol y akoby ocza chczel branyti (N. PRAVNO 1631); tehdi sme mi toho Marha Jakuba predkom predbehly na Diwin a rozpowiedaly sme tu wecz panu Diossimu (PODREČANY 17. st); pan Revay Gasspar mluwicz k služebnikom a poddanjm swjm: Až gich wy pessy nepredbehnete, ga gich na kony skoreg prebehnem (TURIEC 1717); kdiz gisgel pán Szeghy Miklos obecznim chodnikom, kdo ho ze sekeru predbiehel a kdo ho chtyel bity? (TURIE 1759); když gsem s kostola yssla, mug syn mne predbehol (PUKANEC 1790); x. pren techdi, gak predbehňé misel twogu hnew, nezanechag místa twého (BN 1790) o ovládnutí hnevom F. zagac nas predbehl, nebude sstestj (SiN 1678) 2. koho, čo urobiť niečo skôr než niekto iný, predísť, predstihnúť niekoho v niečom: (sestra) kdy se domnjwala, že bez pričiny dáleg tagj bratr swůg prichod, predbehnuti vminila bratra swého zpozdilost a prwnj oznamiti chtela rodičum wssecku wec (SK 1697); obráťil sa potem Don Varlet k Renaitovi, ale aňi ústa ješťe ňebil otevrel, kďiž on predbehnúc ho, mlúvil (BR 1785); predbehávať, predbehovať, predbiehať [-bie-, -bí-] ndk 1. k 1: praecurro: predbiham (VT 1648); kdy ho Atalanta predbehawala, wždycky gedno yablko za druhym odhodil (SP 1696); antecupio: predbjham ňekoho, predcházám, predgjždám (KS 1763); praecurro: predbehugem (ML 1779) 2. k 2: anticipo: predchytám, predbjhám (KS 1763); poručeny nasse nikda gsy neočekáwal, ale predbeháwal (PeP 1771); abi gích (rehoľníkov), kdiž powinnosť swogu samy odbawuwaťi chcegú, (farári) nepredbeháwali (BN 1796); x. pren fortuna indignorum fautrix: ssťastj mnohokrát predbjhá zlé (KS 1763) predchádza 3. koho prekonávať, povyšovať niekoho: a ty chcess ho (Boha) predbgehati a Bohu wudcem byťi? (CDu 18. st); predbehávať sa predháňať sa, predstihovať sa: w episstoli o predbehawagicich se o dar a w swatem ewangelium o robotnikoch we winici dnessniho dne predklada (MS 1758); (Hadixu) za bohiňu pokladali všecci a zas sa tiskli, predbehávali a na povíšené místa drápali (BR 1785)
predbiehať p. predbehnúť