predčiť, správ. prevýšiť, prekonať, predstihnúť
predčiť p. správ. predbehnúť 2, prevýšiť 2
predčiť, -í, -ia nedok. (koho, čo v čom) predstihovať niekoho alebo niečo, vynikať nad niekým: V mnohom predčíte i našich. (Hviezd.) Kto ho predčí, každý mu je nepriateľ. (Ráz.) Ich ukrutnosť iba hlúposť predčí. (Karv.)
predčiť dk čes koho čím predstihnúť niekoho v niečom: bogownici z obau stran wssecek hnew zložiwsse lasku prjtelsku geden druheho predčili (PT 1796)