predák -a mn. -ci m.
1. vedúci prac. skupiny
2. kto zaujíma význačné, popredné miesto: politickí, odboroví p-ci;
predáčka -y -čok ž.
predák -ka pl. N -áci G -kov m.
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
majster 1. vedúci pracovnej skupiny • predák
2. vynikajúci umelec, najmä hudobník; pren. šikovný človek • virtuóz: klavírny majster, virtuóz; majster, virtuóz svojho remesla • kniž. maestro
3. mužstvo al. jednotlivec, ktorý zvíťazil v športovej súťaži • šampión: svetový majster, šampión
4. p. odborník 5. p. magister
predák p. hodnostár
predák, -a, mn. č. -ci m.
1. vedúci pracovnej skupiny: Tomčík, čo zastupoval predáka, vstal z lavice. (Hor.)
2. kto zaujíma nejaké význačnejšie postavenie: Deti lepších rodičov, takzvaných predákov, prednášali básničky. (Gab.);
predáčka, -y, -čok ž. k 1
predák m kto stojí na čele skupiny, vodca: wice a wice prosili (sv. Vendelína), wulu božj mu predneslj, že sam Pan Buh zazracnim spusobem gim poručil, abj geho za sweho predaka a otca zwolilj (KT 1753)