Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prechodiť¹ dok.

1. chodením stráviť istý čas: p. celý deň

2. chodením navštíviť, pochodiť: p. pol Európy

3. prečkať bez ležania, bez liečenia: p. chrípku

4. chodením utvoriť, vyšliapať, vychodiť: p. chodník v snehu

5. chodením poškodiť, porušiť: p-ená dlážka

prejsť -jde -jdú prejdi! -šiel prejdený dok.

1. chôdzou sa premiestniť: p. z chodby do izby; žena p-la na dvor

2. dostať sa, preniknúť cez niečo: p. cez dvere, dverami; p. cez hranice; auto p-lo cez most

3. ísť okolo a nezastaviť sa, minúť, obísť: p. okolo niekoho bez pozdravu; popri nás p-l vlak

4. pochodiť, prechodiť (isté územie): p-l už kus sveta; horu som p-l krížom-krážom

5. uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. pár krokov, p. pešo, bicyklom 10 km

6. po opustení niekoho, niečoho sa pridať k niekomu, niečomu inému: vojaci p-li k partizánom; p. v práci na iný úsek

7. jazdou cez niekoho, cez niečo zraniť, usmrtiť: auto p-lo sliepku; p-l ho vlak

8. vykonať pohyb po niečom: p. si rukami po vlasoch; p. zrakom po niečom pozrieť si

9. zbežne, v rýchlosti pozrieť, prečítať: p. hlavné body správy; p-l stránku novín

10. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k druhej: p. do útoku; p. do dôchodku; p. od slov k činom

11. preniknúť (význ. 2), zasiahnuť: p-la ho hrôza; p-l ma mráz

12. prestať postihovať, stratiť sa, zmiznúť: chrípka ho už p-la; otca p-e hnev; p-la mu chuť i pren. stratil záujem; však vás p-e smiech

13. zmeniť miesto, priestor: kniha p-la mnohými rukami

14. dostať sa, preniknúť cez niečo (napriek prekážkam): zvuk p-l cez stenu; p. cez obranu súpera

15. rozšíriť sa, preniknúť niečím: tlačou p-la správa, že ...; obecenstvom p-la vlna sklamania

16. zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: hádky p-li do bitky; láska p-la na nenávisť

17. dostať sa do vlastníctva iného, zmeniť vlastníka: pôda p-la do rúk roľníkov; dom p-l na syna

18. začať sa týkať niečoho iného: rozhovor p-l na rodinné veci

19. podstúpiť, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; p-la veľkým utrpením

20. skončiť sa, pominúť sa, prestať: dážď už p-l

21. prebehnúť (význ. 4), uplynúť: cesta p-la príjemne; večer rýchlo p-l

22. byť schválený, prijatý, obstáť: návrh zákona v parlamente nep-l; žiadosť u riaditeľa p-la

23. absolvovať (skúšku, ročník): 5 žiakov na skúške nep-lo

24. nechať bez povšimnutia: urážku p-l mlčaním

● všetko mu p-e môže všetko urobiť beztrestne;

nedok. prechádzať -a, prechodiť²

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

prechodiť -dí -dia prechoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. (chodením stráviť istý čas; pochodiť isté územie; vyšliapať niečo; prečkať chorobu bez ležania)

prechodiť -dí -dia prechoď! -dil -diac -dený -denie dok. (prechádzať)

prechodiť sa -dí sa -dia sa prechoď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok.

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

● mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.); mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry); pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému; prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa; dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo; podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť

prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore; Dcéry sa len prechodili a nič nerobili. (Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú

prechodiť sa p. prechádzať sa

prechodiť¹, -í, -ia dok. (čo)

1. chodením stráviť istý čas: Miloval poľovačku, prechodil celé dni po horách. (Vaj.) Celé mesiace prechodí od továrne k továrni. (Tomašč.)

2. pochodiť rozličnými smermi, krížom- krážom: p. mesto, p. celý svet;

3. hovor. prečkať (chorobu) bez ležania, bez liečenia: p. chrípku, nádchu;

4. chodením urobiť, prešliapať: p. chodník

prechodiť² p. prechádzať

prejsť, prejde, prejdú, prešiel, rozk. prejdi dok.

1. dostať sa pešo z miesta na miesto, vykonať pešo cestu niekade, po niečom: Prešla z jedného kúta do druhého. (Kuk.) Muž prešiel k pultu. (Min.) Prešiel po lúke až ku kraju. (Plav.) Nervózne prešiel po izbe. (Urb.) I po batoh mu prešla (Jégé) zašla.

● prejdi, prejdite zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; mráz mu (jej) prešiel po chrbte otriasol (-sla) sa a) od zimy; b) od ľaku, od strachu;

2. (čím, cez čo, kam) dostať sa, preniknúť cez niečo: Cez doskový plot ľahko prešli vylomenou dierou. (Gab.) Prejsť teraz cez hranice je trochu riskantnejšie. (Tat.); pren. Lakomstvo mu prešlo do krvi. (Skal.)

● p. niekomu cez rozum oklamať, napáliť niekoho; p. niekomu cez ruky byť (prechodne) v rukách niekoho; prešlo mu (jej) mysľou pomyslel(a) si;

3. (popri čom, popri kom, okolo čoho, okolo koho; čo, koho) pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť: Sivák prešiel popri stole. (Min.) Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé) Okolo nás prešiel básnik. (Lajč.) Už prešiel i lavičku a ponáhľa sa bráničkou cez dvor. (Ráz.-Mart.)

● p. popri niečom, nad niečím mlčaním nič o istej veci nepovedať, nezmieniť sa;

4. (čím po čom, čím čo, čím cez čo) vykonať pohyb niečím po niečom: Prešla si dlaňou po čele. (Červ.) Prešla rukou to miesto, na ktoré ju bozkal. (Vaj.) Prešla klaviatúru obidvoma rukami. (Jes.) Prešiel rukou cez šedivé vlasy. (Kuk.); pren. Machaj prešiel očami po baraku (Min.) popozeral sa. Záľubne prešla po otcovej vysokej postave (Fig.) popozerala si ho

5. (čo, čo zrakom, očami) prečítať, obyč. v rýchlosti, prebehnúť zrakom: Vyňal rozčítaný román a prešiel niekoľko strán. (Vaj.)

6. (čo) pochodiť, prechodiť isté územie jedným smerom al. i rozličnými smermi: Prešli za prácou Kanadu, Ameriku. (Tomašč.) Dnes už prešiel (mladík) osem dedín. (Min.) Za čriedami kráv prešiel kusy sveta. (Jil.) Prešiel som celé Rusko. (Jes.)

7. (čo) uraziť chôdzou istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. 5 km; Ani nezbadala, že prešla dedinu. (Tim.)

8. po opustení niekoho (niečoho) pridať sa, pripojiť sa k niekomu (k niečomu) inému: Rozpovedal im príbeh maďarského vojaka, ktorý prešiel k nám, slovenským partizánom. (Štítn.) Prešli do roboty k Singerovi. (Taj.) Pýtajú sa ma, či by nemohli prejsť na môj úsek. (Bedn.)

9. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k inej, začať niečo nového: p. od slov k skutkom; p. do útoku; Začal študovať teológiu a prešiel na práva. (Vaj.) Prešiel do pasivity (Letz) stal sa pasívnym.

10. (koho, čo) prevaliť sa, prekotúľať sa po niekom, po niečom kolesami vozidla; pri chôdzi pošliapať nohami: vlak ho prešiel; húsa prešli kone; Traktor ho prešiel a rozdrvil. (Jil.) Prešli sme ho (starčeka) autom. (Hor.)

11. (koho) zasiahnuť, preniknúť (o stavoch, citoch ap.): Hrôza ma prešla. (Jégé) Prejde ho studený vietor do špiku. (Kuk.) Julku prešiel mráz. (Kuk.)

12. (koho, komu) opustiť niekoho, stratiť sa, zmiznúť (o stavoch, citoch ap.): Strach ju už prešiel. (Tomašč.) Kordoša prešla ospalosť. (Min.) Včerajšia nervozita ho už prešla. (Mor.) Už ma prešla myšlienka na zajačka. (Taj.) Prešli jej všetky driemoty. (Tim.) Do tých čias ti budem vyprávať, kým ti choroba neprejde. (Janč.)

● prešla mu chuť stratil chuť na niečo;

pren. stratil záujem, odvahu ap.;

13. (čím) preniknúť, rozšíriť sa niečím: tlačou prešla zpráva; Obecenstvom prešla vlna nadchnutia. (Jes.)

14. (do čoho, kniž. i v čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: Škriepky prešli i do bitky. (Vaj.) Kabát prešiel po rokoch z čiernej farby do zelenej. (Taj.) Čerň borového pásma nestihla prejsť v popolavozelenú farbu borových uhlíc. (Vaj.)

15. (na koho, zried. i do čoho) (o veciach, vlastnostiach) zmeniť držiteľa, vlastníka, majiteľa, prísť do vlastníctva iného: (Domy) iste vydržia storočia a prejdú na potomstvo. (Kuk.) Naň prešiel i dom strýcov. (Kuk.) Moje topánky prešli do majetku Haška. (Jes.) Tá vaša láska k nám, tá prejde na synov. (Jes.)

16. (na koho, na čo) v reči zmeniť tému, predmet rozhovoru, úvah ap.: Hovor prešiel na Kašku a na jeho ľúbostný pomer. (Jes.) Teraz prejdem na udalosti, ktoré vplývali na môj život. (Jégé)

17. (čím) podstúpiť niečo, prekonať, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; Štáb musí prejsť všetkými ťažkosťami, ak má byť dobrým štábom. (Min.) Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. (Urb.) Jeho bledá tvár prezrádzala, že prešiel nedávno nejakým utrpením. (Tomašč.)

18. skončiť sa, pominúť: Sadni si, kým prejde dážď. (Jes.) Búrka prejde. (Stod.)

19. (o čase) uplynúť: Prešli ťažké časy povstania. (Bedn.) Prvý deň prešiel bez nehody. (Al.) Poludnie už dávno prešlo. (kal.) Prešlo mu tridsať rokov. (Taj.)

20. byť schválený, prijatý, obstáť: Uznesenie jednohlasne prejde. (Jes.) Úvodník prešiel (Urb.) redakcia ho prijala. Náčelník sľúbil, že sa pričiní, aby žiadosť prešla. (Fr. Kráľ)

21. pochodiť, obísť (dobre al. zle): A ty hľaďže utekať, aby ťa nedohonili, lebo zle prejdeš (Dobš.) zle pochodíš.

22. postúpiť do vyššej triedy (v škole): 15 % žiakov prešlo s vyznamenaním;

nedok. prechádzať i prechodiť²

prejsť sa, prejde, prejdú, prešiel sa, rozk. prejdi sa dok. vykonať prechádzku, poprechádzať sa: p. sa po parku, po lese, po meste; Rada by sa prešla na kúsku popri Hrone. (Zúb.);

nedok. prechádzať sa i prechodiť sa

prechádzať [pre-, pro-; -(d)zať], prechodiť ndk
1. po čom, cez čo, za čo, kam chodiť z miesta na miesto, sem a tam, po nejakom priestore; ísť niekam, niekadiaľ al. cez niečo: od mestecžka gest vloženo, aby ten, kdo kobyly držy, nemel swobodu z nymy po poli prochazety (ŠTÍTNIK 1610); kdy som negposlednegssy most prechazel, techdy múg kun mezy mosticze wpadl (TRENČÍN 1613); cez luku domini instantis y rechtor Geho Milostj y čželad z wozmy a s pluhy sem y tam gako po hradskeg prechodili (D. KALNÍK 1731); draby pilne merkowaly, kdo kedy cez mesto prechadza (KRUPINA 1736); w tich mistech welike marasty a blata biwaly, ze tjassko lichwa prechazat mohla (VESELÉ 1747); supereo: precházám, prez ňečo gjdem (KS 1763); (ženci), preč za brazdu prechodily (VACHOTOVICE 1784); Pawel prehazal mesta, kragini, ostrowy (SJ 1798)
L. perrumpit omnes difficultates: wssecky nesnadnosti precházá (KS 1763) prekonáva
2. ísť, chodiť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: supermeo: precházám, mjmo gjdem (KS 1763); popri nas prechazj Agamemnon (PT 1796)
3. na čo, do čoho postupovať, prichádzať od jednej činnosti k inej: nekatolicy hned do gineg otázky a rozepre precházegj (SPa 1716); precházám na ty weci, které slych, wuňu, chuť a dotykanj obweselugú (BlR 18. st)
4. čo ísť okolo niečoho bez povšimnutia, nevšímať si niečo: gako techdy ga wčel zabygany wčul z mlčanliwostu prechazam (PeV 1789)
5. čo, cez čo, do čoho, v čo pohybovať sa, prenikať cez niečo, niekam: potom se tožya (!) a cyewky prechodya w sukno (KoB 1666); swetlice wyhotowene panske, aby zyma a wyter prechazatj nemohli, wyprawene su (DUBNICA n. V. 1722); slowa precházagú až do wnjtrnost (!) žiwota (KB 1757); ensis transabit costas: končity meč precházá rebra (KS 1763); koža gegich gest tak welmi husta a hruba, že preto ani pot prez nu neprechadza (ŠkD 1775); yed do žyl rozláty do wnitrnych kosty prechácal (PT 1778)
6. na čo postupne ísť, dostávať sa na niečo iné, niekam: bolesztz préchodzi na sertzo mojo (RSP 1758); ale wssak, ktery sa tam (v pekle) tak ukrútne trapá, na snesytedlné muki pomalu precházagú (BlR 18. st)
7. koho, čo postupne zasahovať, postihovať niekoho, niečo: poweda y to fatens, ze ho strach prechadza mnohokraty, gakowie kliadbi, latya wykonawa Juda (KRUPINA 1726); od strachu mnohokrate mras telo prechodi (GŠ 1758); wúňa wás bude precházat od káždého balssamu y od kterychkolwek korinkúw (BlR 18. st)
8. z koho (o majetku) dostávať sa do vlastníctva inej osoby, meniť majiteľa, vlastníka: Ambruoz Ffarkass wistawyl a vpewnil (majetky) sebe naweki y dietkam swogim, takže z deti na deti aby prechaczeli (L. TRNOVEC 1571)
9. strácať sa, miznúť; (o čase) plynúť: tempus iram, dolorem abolet: hnew a bolest časem precházy a se mine (WU 1750); w detinskych zabawkach prechodj a mjna sa gegjch mlady wek (SJ 18. st); prechádzať sa, prechodiť sa ndk voľne chodiť sem a tam: w tenkich ssatach gest nedobre se prochaczaty (HOLÍČ 1611); (Katruša) žadneho predsewzety nemela, aby po gey dome neb puode sem y tam se prechazela (S. ĽUPČA 1613); toliko se prechodily po tom miste (TURIEC 1669); Janoss len sa praznima rukama prechazaw, w pokogi bow (SELEŠŤANY 1742); Suzánna precházala se w ssťepnici muža swého (KB 1757); jus slunecsko wjchodi, ma mjla se prehodj, prehodj se po rinku (CPM 1768); zanechawam was, už odchadzam, už sa w nebesach prechadzam (Pie 18. st); keď sa ty tam budeš volakde prechodiť, potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); prechádzavať, prechodievať frekv k 1: až do tjch časuw slobodne wozy y kočze prechodjewaly cez Kujahninu (TURIEC 1726); za času pana Borinskeho že cesta biwala hore zemou farskou a tadiel zwolna a z pluhy prechodiewaly (D. KALNÍK 1731); y za potok za Sadliscannu prechazawaly Turnjanje (SEDLIČNÁ 1737)