prechod -u m.
1. pohyb z miesta na miesto, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu; ilegálny p. hraníc
2. zmena jedného stavu na druhý: p. z tepla do zimy; p. od malovýroby k veľkovýrobe
3. medzistupeň spájajúci dva rozdielne javy: p. k informatizovanej spoločnosti
4. obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien, klimaktérium
5. správ. priechod: auto stojí na p-e, správ. ... na priechode;
prechodový príd.
prechod -du pl. N -dy m.
prechod obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien • klimaktérium
prechod, -u m.
1. pohyb z miesta na miesto al. cez niečo, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu; p. cez Karpaty; Od prechodu frontu nemôže sa hýbať. (Heč.)
2. zmena, prechádzanie, prejdenie z jedného stavu do druhého: p. (od kapitalizmu) k socializmu, (od socializmu) ku komunizmu; Mišo si nevšímal pomalý prechod do normálneho každodenného života. (Gráf) Pri prechode z bdenia do sna ... (Zúb.)
3. spojujúci článok dvoch rozdielnych stavov, medzistupeň: Súkromné právo nachádza sa v štádiu prechodu. (Luby)
4. lek. doba vyhasínajúcej pohlavnej činnosti u žien, klimaktérium
prechod [pre-, pro-] m 1. pohyb z miesta na miesto al. cez niečo, prechádzanie, prejdenie: transitus: prechod, precházani, pregjžďani (KS 1763); transitus: prechod, precházenj (AP 1769) 2. miesto, cez kt. sa prechádza, priechod: Ssarnytz (je) obzwlásstnj pewnost a prehod do Baborskeg (KrP 1760); zetae: prechod z gednég izbi do druhég (KS 1763); kdi ale hostinec na tom placy se wistawj, ulica se stgesni, prechod ani pre domašnj statok ani pre pocesnich lidi nebude (VÝCHODNÁ 1782) 3. zmena, prechádzanie z jedného stavu do druhého: prechod z smrti do žiwota (BlR 18. st) 4. nehatený, voľný priebeh niečoho: Ssteffan Beracz bude myti mocz a wladu yako geden s panow messtanow wsseliakich gegich slobodach prochod mit a užywat (P. ĽUPČA 1625); kupcou tiež mezi námi neni, protože od slavnych vidiekou vzdáleni jsuce, prechodu svemu kupectvi bez velkej svej škody miti by nemohli (N. BOCA 1771 LP)