precítený príd. preniknutý, naplnený citom: p. prednes básne;
precítene prísl.;
precítenosť -i ž.
precítene 2. st. -nejšie prísl.
precítený príd. preniknutý citom; hlboko citove prežitý: p-á láska (Jégé); p. vinš (Taj.); p-á ľútosť;
precítene prísl.: p. niečo povedať;
precítenosť, -ti ž.