Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

prebudiť dok.

1. prebrať zo spánku, z mdlôb, zobudiť: p. spiace dieťa

2. vymaniť z nejakého duš. stavu: p. niekoho z rojčenia, zo zadumania

3. spôsobiť vznik niečoho, vzbudiť: p. v deťoch lásku k vlasti;

nedok. prebúdzať -a

// prebudiť sa:

1. p-l som sa veľmi neskoro

2. p. sa z očarenia

3. p-lo sa v ňom svedomie;

nedok. prebúdzať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prebudiť ‑í ‑ia dok.; prebudiť sa

prebudiť -dí -dia prebuď! -dil -diac -dený -denie dok.


prebudiť sa -dí sa -dia sa prebuď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1prebudiť, zobudiť, k 2vzbudiť


budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
dok.prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 ivzbudiť sa

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť saprebudiť saprísť k seberozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sapozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


prebudiť sa 1. p. zobudiť sa 1, prebrať sa 2. p. zobudiť sa 2


prebudiť 1. p. zobudiť 1 2. p. vzbudiť 1


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

2. p. zobudiť 1


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

budiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)

2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie

b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;

opak. budievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť

|| budiť sa

1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);

2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);

dok. zobudiť sa, prebudiť sa


prebudiť, -í, -ia dok.

1. (koho) vytrhnúť zo spánku, z mdlôb, prebrať, zobudiť: p. niekoho zo spánku; Prebudil ho hukot voza. (Tim.)

2. (koho, koho z čoho) vytrhnúť, vyrušiť, vymaniť z intenzívne prežívaného duševného stavu; prebrať: Z toho strnutia prebudili ju jeho pery. (Kuk.) Z dlhého zamretia prebudil Stanislava ostrý bôľ. (Vaj.)

3. (čo, pren. i koho) podnietiť u niekoho niečo, spôsobiť vznik niečoho: Život mladej generácie prebudil v ňom národné povedomie. (Vlč.) Oheň prebudil čudnú žiaru v jeho očiach. (Hor.); pren. Tonka v škole národne prebudili (Taj.) urobili ho uvedomelým;

nedok. prebúdzať, -a, -ajú

|| prebudiť sa

1. zobudiť sa, prebrať sa zo spánku al. z mdlôb, precitnúť: I v noci prebudí sa od starostí. (Kuk.); pren. Príroda sa prebudila (Jil.) na jar.

2. prebrať sa, vymaniť sa z intenzívne prežívaného stavu, precitnúť: Kráľ sa prebudil zo zamyslenosti. (Kal.) Prebudil sa z pokory. (Pláv.)

3. (v kom) objaviť sa, vzniknúť, povstať: V Katici prebudil sa cit ľúbosti. (Tim.) V Mikušovi prebudilo sa svedomie. (Hor.) Prebudila sa v ňom láska. (Krno);

nedok. prebúdzať sa

prebudiť [pre-, pro-] dk
1. koho vytrhnúť niekoho zo spánku, prebrať, zobudiť: manželka oznamila, že ona gich ssetkich prebudila (N. PRAVNO 1719); prinde o pulnoci angel, chce ho (Petra) wzbudit, uderice ho w bok, tak ho prebudil (MS 1758); excitare aliqvem de somno: z sna ňekoho prebuditi (KS 1763)
L. tak traťá gazdowé a wssecci, který nešlechtnosťám swích poddáních priwolugú neprebuďíce gazika (BN 1790) nehovoriac o tom, zamlčujúc
2. koho k čomu podnietiť niekoho k niečomu; čo spôsobiť niečo; náb prebrať niekoho z neviery, priviesť niekoho k viere: (Boh) probudiw wssech ku pobožnosty (Le 1730); sensus acerrime commovere: welmy prebuditi cytitedlnosti (KS 1763); probuď mne (Ježiš), odegmi mu wahawost a zapal we mně tweg lásky horliwost (MPS 1777); prebudzovať [-do-, -zo-], prebúdzať [-dať] ndk k 1: expergifico: prebuďám, pohybugem z sna; exsuscio: zbuďugem, prebuďugem (KS 1763); k 2: sw. Jan k wdečnosty božich dobrodenj y k horliwe pilnosty, k nasledowanj K. P. werne probuzuge (Le 1730); Krystus raddil ge, wlastnjm, zretedlným na sobě prjkladem k tomu probuzowal (FP 1744); pritel twug Gežiss, ktery tebe zaspaleho we wihledawani tweho dussneho spaseni probuzuge (MK 18. st); prebudiť sa dk
1. zobudiť sa, prebrať sa zo spánku, precitnúť: kdož by paducy nemocy vpadl, podkur ho, probudy se (HL 17. st); kdiž se prebudil fárao po odpočjnku, poslal k wykladačom egyptskym; kdiž se prebudil Noe z wjna, poweďel (KB 1757);
x. pren nepozustawa nisst wiceg, gako aby kragany wssecke pochibuwany na stranu odložily, s teho hlbokeho zaspany sa prebudily (PeV 1789) z nečinnosti
2. z čoho, k čomu prebrať sa, vymaniť sa, z intenzívne prežívaného stavu; náb prebrať sa z náb. ľahostajnosti al. neviery, začať veriť: probuď se z té bolesti, o dusse má w richlosti (CC 1655); och, kterýkolwěk w prachu a w smětcích hrychůw ležite, probuďte se, probuďte (MP 1718) spamätajte sa; prečo se ňeprobudiš, prečo z cudzeho ňeštesti rozumu ňenadobywaš? (CDu 18. st); probucte se, wsseci hrissnicy (MK 18. st); prebudzovať sa [-dzo-, -zo-, -ďo-], prebúdzať sa [-dzať, -dať], prebudievať sa [-dí-] ndk k 1: Očkagkjna Juda w noczj ustawyčne spala any sa neprobuzowala (KRUPINA 1652); gestly si se wispal a prebuczugeš se, čug aniž zaspi zase (KoB 1666); za welmi sstasliweho poklada se biti žebrak, když sa mu sniwa, že ma naplnene ruky zlatem, kdiž se prebudiwa ze sna; když (Ježiš) doložil pokutu pro to zradzeni, techdy (Judáš) hnedki oči otwirati a probudzowati se počal uvedomovať svoj čin (MS 1758); somnum excutio: z sna se prebuďujem (KS 1763); prebúďáš sa w noci dwakrát (BN 1790); wudce dawa na trubu trubiti, a tak na hlas ten wogaci w noci ze spani se probudzagu (MK 18. st); k 2: w hrjchoch postawený člowek spátj se prawi a skrze pokáni z tého sna se probuďuge (MP 1718); strachem se pregimati, prebudzowati začne dussa hrissna (MK 18. st)

prebuďiť_1 prebuďiť prebuďiť_2 prebuďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prebudiť: →speex →vorbis
aby ich dojali, prebudia pour les émouvoir, réveilleront
a prebudia ma do túžby et m'éveillent au désir
druhý deň som sa prebudil lendemain, je me réveillai
februára, som sa prebudil février, je me réveillais
sa mladý gróf prebudil le jeune comte se réveilla
sa prebudí, rozprestrie krídla se réveillera, il déploiera ses ailes
slovo by prebudilo aj mŕtveho mot galvaniserait un mort
váš rozhovor ma prebudil votre conversation m'a réveillé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu