Slovenské slovníky

kssj psp ogs ⇄ sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

prebrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. prezrieť kus po kuse a oddeliť vhodné od nevhodného, roztriediť: p. fazuľu, zemiaky, ovocie

2. kus po kuse, čiastku po čiastke vziať do rúk: p. spis za spisom

3. vziať, prijať niečo od niekoho, prevziať: p. poštu, balík

4. dôkladne prerokovať, premyslieť: p. situáciu

5. pri vyučovaní, učení vyložiť (a precvičiť): p. učebnú látku, p. zlomky

6. prebudiť zo spánku, z mdlôb: p. niekoho z mrákot

7. po dlhom vyberaní zle si vybrať: kto veľa preberá, ten p-ie

8. odviesť (význ. 2), odlákať, odvábiť: p. niekomu dievča, frajerku;

nedok. preberať

1. k 1 – 7

2. byť prieberčivý, vyberať (si): p. v jedle

3. prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: koník p-á nohami; mládenci p-jú do taktu tancujú

4. hovor. hrať (význ. 3): p. na píšťale, p. prstami po klávesoch

// prebrať sa zobudiť sa zo spánku, precitnúť z mdlôb: dnes ráno som sa nevedel p.;

nedok. preberať sa

1. k prebrať sa

2. časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk: p. sa v spisoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

prebrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.; prebrať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

prebrať -berie -berú preber! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok.

prebrať sa -berie sa -berú sa preber sa! -bral sa -berúc sa -braný/-bratý -branie sa/-bratie sa dok.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-rať/142210±3 2.78: verbá inf. dok. 49273 vybrať/9084 vyhrať/6052 zobrať/4171 postarať/3451 zahrať/2546 zamerať/2263 pozhovárať/1931 odohrať/1835 prebrať/1356 zabrať/1284 prehrať/978 vypátrať/894 zohrať/699 (145/12729)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odvábiť vábením odviesť na iné miesto al. získať pre seba • odlákať • odvnadiť • odviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaniny • odlúdiť • predchytiť • prebrať • vziať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievča • odľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke milého • odvrátiť • odpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov

osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť • vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo • povzbudiť: káva nás povzbudila • rozobrať • prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral • potúžiť • posilniť: koňak ho potúžil, posilnil • ochladiť • ovlažiť • povlažiť • zvlažiť • zried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery • obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo • zotaviť • zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil • omladiť • zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť

prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť sa • prebudiť sa • prísť k sebe • rozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenosti • precitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo sna • expr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánku • spamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätať • expr.: pozviechať sa • pozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral

prebrať 1. porov. preberať 1–4, p. zobudiť 1 2. p. prejesť sa 1 3. p. odvábiť, predchytiť

predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračku • fraz.: vziať/zobrať spred nosa • uchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosa • hovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkol • odvábiť • odlákať • odvnadiť • odviesť • prebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamaráta • zastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy

prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia • prerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázky • popreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlači • obhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej strany • rozdiskutovať • rozobrať • analyzovať • rozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehry • osvetliť • objasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektu • poradiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiť • premyslieť • expr.: prežuť • prežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežuli • hovor.: prevetrať • preosiať • preventilovať • expr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy

prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husaciny • presýtiť sa: presýtiť sa sladkostí • hrub.: prežrať sa • obžrať sa • hovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmi • expr. ohltať sa • hovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebral • hovor.: nadžgať sa • napukať sa

2. p. zunovať

premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiť • zvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpovieš • rozmyslieť si • rozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalej • expr. prehútať • trocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailov • domyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútal • prebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnem • hovor. expr.: prešpekulovať • prekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovať • skombinovať • vykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasil • popremýšľať • porozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasil • pouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

preberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) prehliadať kus po kuse, vyberať, čo je vhodné, dobré a oddeľovať nevhodné, triediť: p. fazuľu, hrach; p. ovocie, zemiaky;

2. (čo) kus po kuse, čiastku po čiastke postupne brať do ruky: Preberá ruženec. (Kuk.) Preberal akt za aktom. (Ráz.)

3. (čo) zaoberať sa v myšlienkach al. v rozhovore nejakým predmetom al. osobou: Ich myseľ preberala veci mŕtvych i živých. (Vám.) Preberali sme otázku toaliet. (Jégé)

4. (čo) zaoberať sa niečím pri vyučovaní ako učebnou látkou: V šiestej triede preberali práve Poľsko. (Heč.)

5. (čo) brať, prijímať niečo od niekoho: Za vojskom prichádzajú úradníci preberať staré a utvárať nové úrady. (Ondr.)

6. preberať (si) byť prieberčivý, vyberať si: p. v jedle; Nevydala sa dosiaľ, lebo veľmi preberá. (Tim.) Mohla si preberať v pytačoch. (Dobš.)

7. hovor. (na čom, po čom i bezpredm.) hrať: p. na gajdách, na píšťale, na fujare; Rezko preberá prstami po klávesoch. (Jes-á) Pastier preberá a ovce skáču pri ňom. (Al.)

8. (čím, zried. i bezpredm.) prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: Nohy som mal také zapuchnuté, ledva som nimi preberal. (Jes.) Koník preberá nôžkami (Kal.) beží. Mládenci pochytali dievčatá a preberali do taktu s hudbou (Jes-á) tancovali.

9. (koho) kriesiť z mdlôb, zobúdzať: Kamaráti ho vínom preberali. (Jégé) Z ťažkých myšlienok preberal nás okolitý kraj. (Kuk.)

10. zried. prenikať: Vietor vás bude preberať. (Kuk.);

dok. k 1, 3, 4, 5, 9 prebrať;

opak. preberávať, -a, -ajú

|| preberať sa

1. zobúdzať sa, budiť sa zo spánku, z mdlôb ap.: Začala sa preberať zo svojej skľúčenosti. (Tim.) Jozef preberá sa z omráčenia až doma. (Fr. Kráľ)

2. (v čom, pren. i v kom) časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk, hrabať sa v niečom: Preberá sa v aktoch. (Ráz.); pren. Vo vohľačoch sa mohla preberať ako v hnilých hruškách (Dobš.) mohla si vyberať;

dok. k 1 prebrať sa

prebrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo) časť po časti, kus po kuse postupne vziať do rúk a roztriediť, vyradiť odpadové časti: p. zemiaky, ovocie; p. fazuľu; Šalátové hlávky sa preberú a očistia. (Vans.)

2. (čo) pri vyučovaní dôkladne vyložiť a precvičiť, preštudovať: Musí sa prebrať všetka učebná látka. (Heč.) Preber jednu francúzsku lekciu. (Jes.); pren. Jeho nedeľňajšie kázne prebrali všetky týždenné udalosti (Jil.) jednu po druhej rozobrali.

3. (čo) vziať, prijať, prevziať od niekoho: p. zodpovednosť za niečo; Prebrala od muža dobré črty jeho povahy. (Krno) Pevné ruky strany prebrali hlavné velenie. (Štítn.)

4. (koho) vytrhnúť, prebudiť zo spánku, u mdloby ap.: Prebrali ho z ťažkých mrákot. (Botto) Z myšlienok prebral ho pohľad na úradských. (Kuk.) Chlad ma prebral. (Taj.)

5. po dlhom vyberaní zle si vybrať: Máš už tridsať rokov, vyberáš — preberieš. (Tim.)

6. hovor. priveľa vypiť al. zjesť: Len mi dajte, ja nemám prebrané. (Taj.) Prebral si včera, brate, musíš ležať. (Jil.)

7. zried. (čo) vybrať, vyčerpať zásoby niečoho: Baňa je baňa, a preberie sa. (Kuk.);

nedok. k 1, 2, 3, 4 preberať

|| prebrať sa vytrhnúť, prebudiť sa, precitnúť zo spánku, z mdlôb ap.: Niko sa prebral z údivu. (Kuk.) Prebral sa z mrákot. (Ondr.) Driemoty sa mi prebrali (Kuk.) prešli mi;

nedok. preberať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

preberať p. prebrať

prebrať [pre-, pro-] dk
1. čo časť po časti, kus po kuse poprezerať, poprehliadať: gjnde wssak, žeby negaku ranu mel, swedkowa nezmerkowala, krome na druhy strane wysse čela hrčku gako orech, ačprawe wssecku hlawu mu prebrala (BLATNICA 1757)
2. čo (od koho) prijať, prevziať niečo od niekoho: Zadko Krisstof prebral wissey d 25 a hunyu (KRAČÚNOVCE 1580 E); pan farar prebral owsa wysse služby ctwrtien 8 (ZVOLEN 1635); a tak sem prebral od panj Rakssany Zuzany sto uherskich zlatich (DIVIAKY 1727); pan Balkowicz gesste pred roky dwanastma gest f 9, 24 den prebral (S. ĽUPČA 1733)
3. čo postupne odstrániť niečo odniekiaľ, povyberať, rozobrať niečo: wye-ly swedek, zebj poddany biwssi w kladye zamek z tegže klady odrazily anebo y w magery powal prebraly (TURIE 1727); prebrali na povale brvna a merkovali (S. ĽUPČA 1732 CM); prebral sem strechu a yablka sem wibral (KRUPINA 1744); (ľudia) tehdj powal prebralj, ano y strechu, a tak sslakem poraženeho pred Krista spustily (CS 18. st)
4. čo postupne niečo premyslieť, rozobrať, zhodnotiť: kdokolwek tehož duwody hluboksse prebere (PP 1734)
5. koho vytrhnúť, prebudiť niekoho zo spánku, z mdlôb ap: zamdleteho težko prebrati a k žiwotu priwesti mohli (ŠTIAVNIČKA 1713); napracoval sa a namrel strachu služebník, pokaváď hu prebral a k jakéj takéj památce, že živá jest ješťe, privédel (BR 1785); ňeobičegnj hrmot z misslenek mne prebral (PT 1796)
6. čo, v čom (o jedle al. pití) prekročiť v niečom mieru: bolí nekeho hláwa, s posťele stati nemúže, tochto ale príčina dobrowolná on gest, ponewádž dobrowolne prebral w opogugícém nápogi (BN 1790); prsten ho (mladíka) welmi často klal, kedí zas mgéru prebral (DS 1795); preberať [pre-, pro-; -be-, -bie-, -bí-] ndk
1. k 1: Pawlowa manželka otewrewsse truhlu preberala ssaty a oznamowala, ktere by weci se nenachazali (ZVOLEN 1633); fatens wi, že Jankowičz Mikloš spolu swogu ženu truhly prebgeraly panske samy dwa (JASENICA 1704); fatens potom prebieral (otravu) palcy a mačkagice na zem mu popadala (PLEVNÍK 1726); nema rudu žaden z halán takovych, kde jsu bane bez robotnikou na čas obnehane, zbierat a preberat (MB 1759); evallo: prebjrám semeno; incerno: presywám, prebjrám (KS 1763)
2. k 2: mistria w meste nemagu zlodegske železo kupuvat ani na robotu preberati (CA 1641); domino Sigismundo Hrabowsky, kdy pomahal listy prebyerat a nektere concepti delat, dano f 6 (ŽILINA 1691); mosel tenže Žid na mestecžku každorocžne prebierat tri loti a geden kwintlik (BECKOV 1735)
3. k 3: pan uradnik gich (gazdov) dal do aresstu do gedneg masstalye, z takoweho aresstu preberucze na powalye desky, powichazaly (TURIE 1727)
4. k 4: si vellet quaerere Schulek familij, neb tam wjc preberá gak w swatej Byblij (BrV 1798)
5. k 5: (Gemelly Ján) tam za dobru chwilu ohlusseny a pokrwaweny ležal, swedek pak takoweho preberagicze, kdi ho prebral, na lawiczku posadil (MOŠOVCE 1734); (zbitého) swedok wodou obliewal a preberal (LIPTOV 1773); spíval slavíček na svitaní, který mi prebíral moje sladké spaní (AD 18. st); sluzebnicy kardinalowy pustewnika dluho prebierali a skrissowali (MK 18. st)
6. čo čistiť, prečisťovať niečo; (o chorobe) liečiť: Wranowy rybnykarowy, czo preberal hrazu na wyzniem yarku, na robothu dalo se d 50 (ŽILINA 1599); (kokotica) z anyzem warena zastawy moče y ženske nemocy probiera a žaludek posylnuge (HL 17. st); pacholkum n 15, (ktorí) garky prebyerali a whrnaly, pritom dano na obed masa (ŽILINA 1729)
7. byť prieberčivý, vyberať si: Telemach malo spawal, w gjdle naskrze neprebjral (PT 1796); abjchom sobe w požehnanj boskem neprebierali (CS 18. st)
F. hladný neprebera (SiN 1678)
8. čo nedodržiavať, prestupovať niečo; (o cene) zvyšovať, vysoko prekračovať: y knihár welmi preberal a podle swe wuly činil a prodawal, gsa on gedini w Bistricy a odtud wi, že od gineho nemohu kupowaty (CA 1692); w ten rok, čzo geho otecz mu nahodil, že prebira kantri, mosel dat tri barany z wlnu pokuty (JASENICA 1704); excedo: mjru prebjrám, prewažugem (KS 1763)
9. čím prepletať nohami pri chôdzi al. pri tanci: když já do pole pospíchám, nožkami sem i tam prebírám (PV 18. st)
10. prevliekať: acus comatoria: gihla prebjrácy wlasy (KS 1763); prebrať sa dk
1. vytrhnúť sa, zobudiť sa, precitnúť zo spánku, z mdlôb ap.: ten, co na posteli lezal, gak se malicko prebacil a prebral, na kolena padnul (MS 1758); dcéro má, preber se a mlúw (VP 1764)
2. (o vode) minúť sa, stratiť sa: prebere sa woda w studni y tekuca reka, gak do neg woda ze žrydel zase nepriťeká (GV 1755) preberať sa ndk
1. v čom prezerať niečo, listovať niečo, prehŕňať sa v niečom: když sem se néco pilnegssj w Pjsme s. prebjral, tehdy sem nalezl, že čtwernásobným spúsobem hosti se priwjtati magu (SlK 1766-80)
2. v čom vyberať si z niečoho, byť prieberčivý; vymýšľať: Mikolas Trsko powinen bude gazdu posluchat a w ničem nech sa nieprebiera a gezly by ussel, bes wssetkeho prawa ho dam obesyt (ORLOVÉ 1708); nastawil Búh rozličné sprawedliwé a bez ublížená druhího žiweňá spúsobi, w kterích až prebíraťi sa múžeme (BN 1790); prebrávať sa frekv (o zásobách) vyčerpávať sa, míňať sa: wedro muky geg (vdove) neubiwalo, an zban (!) olege se geg neprebrawal (MS 1758)