Slovenské slovníky

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok. 1. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť; trestať bitkou; syn. udierať: b. niekoho po chrbte, po hnátoch; b. rukou, bakuľou, korbáčom, remeňom; b. deti; b. jemne, silno; dať sa b.; Neznámy ujo sa ho ujal, kým vlastná mama ho bila. [J. Tallo]; Rozvadení a rozhulákaní pastieri plieskali korbáčmi a bili lichvu sukovicami aj bičmi. [V. Šikula]; pren. Myslel by si si, že život bije len teba. [P. Hrúz]
2. ((čím) na čo, o čo, do čoho, po čom, kde) ▶ prudko udierať, zasahovať údermi; syn. búchať, narážať: b. čelom o zem; b. hlavou o stenu; b. do strún gitary; b. na bubon; b. päsťami do stola; dážď, sneh bije do okien, do tváre; voda bije vlnami o brehy; na sluchách, v spánkoch, v tele, do hlavy bije krv; pren. Bili do mňa myšlienky ako drobné meteority do kozmonauta. [A. Bednár]
3. ▶ údermi vydávať zvuk: hodiny bijú; hrom bije; Chápem, keď niekomu srdce bije až v hrdle. [P. Jaroš]; neos. bilo poludnie odbíjalo na hodinách
4. (koho) ▶ verbálne al. písomne na niekoho, niečo útočiť, robiť narážky; syn. kritizovať, pranierovať, napádať: články v novinách ich bijú; riadky bijúce proti krivde; Je teraz vo forme, lebo ho trocha bili v novinách pre jeho kritiku. [J. Sedlák]; Viac mám ako ty pentlíc a tkaníc a majetok nanič, posmievačne a škodoradostne bije do nevesty. [J. Podhradský]
5. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, ničiť, hubiť: b. šabľami nepriateľa; A potom, mal vari študovať, keď bolo treba biť benderovcov? [K. Lazarová]
6. kart. (čo) ▶ prebíjať, tromfovať vyššou kartou: b. kráľa esom; dolník bije desiatku
7. šport. profes. ▶ prudko zraziť loptu na stranu súpera, smečovať: Bol povestný volejbalový kanón, na sieti bil oboma rukami. [R. Moric]
◘ fraz. biť ako psa, koňa silno, neľútostne; bije jeho posledná hodina hrozí mu smrť; biť do očí byť nápadným, vzbudzovať pozornosť; biť na poplach burcovať, robiť rozruch; biť niekoho, niečo hlava-nehlava kdekoľvek zasiahne; vedieť/uhádnuť/pochopiť, koľko bije pochopiť situáciu, o čo ide ◘ parem. bitého nebi; dobrého koňa netreba biť; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod
▷ opak. bíjať -ja -jajú -jal; bíjavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zbiť, k 6 ↗ prebiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.) • pretlačiť sa • prebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miesto • pretisnúť sa • preryť sa • pren. expr.: prehryznúť sa • prehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkami • prepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť) • preniknúť • predrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čela • expr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mne • expr.: presekať sa • prerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnosti • prekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinou • preraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmyk • expr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážky • expr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápime • expr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie

prebiť 1. úderom urobiť otvor do niečoho • preraziť: strela prebila, prerazila diery do múru • prestreliť • expr. prepáliť: guľka mu prestrelila, prepálila hlavu • rozbiť: palicou prebiť, rozbiť oblok • prebúrať • preboriť: prebúrať stenu, preboriť ľad • prerúbať • prekliesniť (odstránením prekážok uvoľniť): ťažko si prerúbali, prekliesnili cestu húštinou • poprebíjať • poprerážať • porozbíjať (postupne, viac vecí): poprebíjané, poprerážané obloky

2. dať vyššiu kartu (v hre) • pretromfnúť: prebiť, pretromfnúť esom • slang. zabiť

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

prepichnúť pichnutím poškodiť; pichnutím urobiť dierku do niečoho: prepichnúť pneumatiku; dať si prepichnúť uši • prebiť • preraziť (prudkým úderom): klincom prebiť, preraziť plech • prebodnúť • preklať (ostrým predmetom prepichnúť živý organizmus): prebodnúť, preklať niekomu hruď nožom; vojaka prebodli, preklali bajonetom • expr. prepárať (viacnásobným pichnutím poškodiť, usmrtiť): prepáral srncovi brucho • poprepichovať • poprepichávať (postupne, na viacerých miestach): poprepichovať si pľuzgiere na nohách • prestýkať (postupne, na viacerých miestach): mäso prestýkať ihlou a prešpikovať • zried., obyč. pren. pretknúť: zloba mu pretkla srdce

prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidieku • prečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzine • odžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzení • expr.: preživoriť • prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovali • prebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediť • expr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenke • prebiť sa • expr.: pretĺcť sa • pretárať sa • pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetok • expr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitky • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávu • poskusovať • pozažívať • poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhody • prekonať • prestáť • vystáť • podstúpiť • zniesť • vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoria • pretrpieť • vytrpieť • expr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechy • prejsť (čím): prejsť peklom koncentrákov • precítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

prebiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo) prudkou ranou, úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: p. otvor do steny; Výstrely prebili diery do obločníc. (Gráf); p. niekomu hlavu; pren. Cesta na Vladivostok bola prebitá (Jes.) prerazená, uvoľnená.

● čelom, hlavou múr neprebiješ o márnom, zbytočnom vzdorovaní; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu o sebe.

2. zried. (čo) väčšou intenzitou prekonať: Jasný, cvendživý zvuk (hodín) prebil temné hučanie. (Jaš.)

3. zastar. zvíťaziť: Čudujem sa, že prebil pri voľbe. (Šolt.)

4. kart. slang. (čo) dať vyššiu kartu: p. eso tromfom; Mal som česť prebiť vašu dvojku. (Jes-á);

nedok. prebíjať, -a, -ajú

|| prebiť sa

1. preraziť si cestu, pretlačiť sa, prebojovať sa: p. sa z nepriateľského obkľúčenia; Janko prebil sa pomedzi ľudí. (Kuk.) Levoča padla, pri Telgarte sa naši prebili. (Stod.); pren. Slnko sa prebilo cez oblaky (Barč) ukázalo sa.

2. úsilím prekonať prekážky; dosiahnuť úspech, dostať sa ďalej: p. sa cez ťažkosti; Životaschopný človek sa prebije, nájde si postavenie. (Škult.) Elek prebil sa až k advokátskemu diplomu. (Kuk.);

nedok. prebíjať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

prebiť [pre-, pro-] dk
1. čo prudkou ranou, úderom urobiť do niečoho otvor, preraziť niečo: po klufte šahtu prebiti pre vetor (BOCA 1610); dwere zarowno z ginssymy dwermy w rownostj bytj musy, protoz nepochybnie ginssy zchody do tegže piwnice probitj se musy (DUBNICA n. V. 1722);
x. pren pronikawegssa gest reč slzuw tychto nežli hlas krwy newinneho Abele, ktery ass nebesa prebil a prelamal (MS 1758) jeho hlas prišiel až do neba
F. kropegka probige kamen ne silow, ale častym padanym (TC 1631) úspech závisí často nie od sily, ale od vytrvalosti
2. čo rozbiť niečo: Nemcy na Moljtorisou dom hazelj kamenj, gakož y obloky prebily (KRUPINA 1691)
3. čo komu (čím) (o živých tvoroch) údermi spôsobiť niekomu ranu, rozbiť niekomu niečo; zabiť niekoho: a gestli ho tam nande, že mu kolem hlawu probige (SKALICA 1695); Ewa sukenikowy hrngecz z hrachom do hlawy hodila, kteremu wo dwuch mestech na twary a pod bradu az do krwy prebila a pokrwawila (PALUDZA 1769); Szeleczky zložil žalobu na čeledjna, že pred nekterjm časom geho chlapcowy hlawu prebyl (PONIKY 1794)
F. poweď prawdu, prebigú ti hlawu (BA 1789) ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu o sebe
4. (čo) komu s čím, koho, čo (s) čím ostrým predmetom al. bodnou zbraňou prepichnúť, prebodnúť: bok jomu (Ježišovi) jeden vitzáz z osztru kópiu prebél (HPS 1752); transverberari venabulo: prebiti z loveckú hulku (KS 1763); krawu gednu prebili druhe krawi w noci (MARKUŠOVCE 1763) preklali; (Herodesovi vojaci) sotwi gedného (syna) zabyli, když y druhého ukrutně prebyli s kordem; táto wsseg cty hodná hlawa, korunowaná a trnjm probytá bude (WP 1768);
x. pren nebo tvoja laska serce me ranila, jako by mi bola strela ho prebila (PV 18. st)
5. čo premiestniť niečo na iné miesto: Chumčanom, čuo sstweri prawidla meske prebili, piwa ffertal dn 50 (ŽILINA 1716)
6. čo cez čo preraziť cez niečo: marschaider ma zelezo pres prostredek durchschlagu a prerubane diry prebiti (MB 1701); prebíjať ndk k 1: kladiwka, čo sa diery s nima prebigagu no 2 (M. KAMEŇ 1744); pertundo: prebjgám, prerážam pretlúkám; pervado: prebigám ňečo, cestu otwjrám, wnikám se (KS 1763); k 4: Georgius Ban yssiel na buynowske kona prebigat (L. TRNOVEC 1653); confodio: prepichám, prebodám, prebjgám; perfigo: náskrz prebigám, prekláwám (KS 1763); spice ostre tich trny prebigaly hlawu a pressly až do kosty (SJ 1787); k 5: pacholkom, kteri meske plti na nassu stranu prebigali (ŽILINA 1716); transmitto: z mjsta na mjsto odsylám, posylám, precjskám, prebjgám; trajicio: preplawugem, prebjgám, precjskám (KS 1763); k 6: sworny železnych welkich, czo prez tramy se prebigagi (ORAVA 1611); (závory) sa prebjgat budu prez prostred desek (KB 1757); prebiť sa dk (o človeku) prebojovať sa: prez tureckú zem svú vlastnú rukú smele se prebili ti páni z Uherskej zeme (ASL 1603-04); perrumpere aciem: prebiti se prez húff (KS 1763); prebíjať sa ndk: perrumpo: prerážam, prebjgám se (KS 1763);
x. pren duše sa tíká a až do neba prebíga (BN 1796); prebíjať si ndk čo prudkou ranou spôsobiť si zranenie, rozbiť si niečo: gini z kona padagu, hlawu sobě prebigagu (SSt 1742); gini z puogda aneb z kona zpadagu, hlawu si prebigagu, krk gsi wilomugu (MK 18. st)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

prebiť_1

prebiť_2

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

šalupu a prebiť sa ≈ la chaloupe et rejoindre

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

aby sa prebila do ≈ aby se probila do
a Strhár prebila cez ≈ a Strhárů probila přes
nepriateľ prebil do Turca ≈ nepřítel probil do Turce
prebil do Turca od ≈ probil do Turce od
Prebiť sa do Bystrice ≈ Probít se do Bystrice
sa prebil z Kľaku ≈ se probil z Klaku
Strhár prebila cez front ≈ Strhárů probila přes frontu
žehličkou ti hlavu prebijem ≈ žehličkou ti rozrazím hlavu
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a prebil sa cez ≈ and get through the
prebil sa na kolená ≈ struggle to his knees
sa prebil cez dav ≈ fought through the crowd
sa znenazdajky prebilo cez ≈ suddenly burst through the
si sa prebiť cez ≈ you get through the
vodu a prebil sa ≈ the water and get

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu