preberať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) prehliadať kus po kuse, vyberať, čo je vhodné, dobré a oddeľovať nevhodné, triediť: p. fazuľu, hrach; p. ovocie, zemiaky;
2. (čo) kus po kuse, čiastku po čiastke postupne brať do ruky: Preberá ruženec. (Kuk.) Preberal akt za aktom. (Ráz.)
3. (čo) zaoberať sa v myšlienkach al. v rozhovore nejakým predmetom al. osobou: Ich myseľ preberala veci mŕtvych i živých. (Vám.) Preberali sme otázku toaliet. (Jégé)
4. (čo) zaoberať sa niečím pri vyučovaní ako učebnou látkou: V šiestej triede preberali práve Poľsko. (Heč.)
5. (čo) brať, prijímať niečo od niekoho: Za vojskom prichádzajú úradníci preberať staré a utvárať nové úrady. (Ondr.)
6. preberať (si) byť prieberčivý, vyberať si: p. v jedle; Nevydala sa dosiaľ, lebo veľmi preberá. (Tim.) Mohla si preberať v pytačoch. (Dobš.)
7. hovor. (na čom, po čom i bezpredm.) hrať: p. na gajdách, na píšťale, na fujare; Rezko preberá prstami po klávesoch. (Jes-á) Pastier preberá a ovce skáču pri ňom. (Al.)
8. (čím, zried. i bezpredm.) prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: Nohy som mal také zapuchnuté, ledva som nimi preberal. (Jes.) Koník preberá nôžkami (Kal.) beží. Mládenci pochytali dievčatá a preberali do taktu s hudbou (Jes-á) tancovali.
9. (koho) kriesiť z mdlôb, zobúdzať: Kamaráti ho vínom preberali. (Jégé) Z ťažkých myšlienok preberal nás okolitý kraj. (Kuk.)
10. zried. prenikať: Vietor vás bude preberať. (Kuk.);
dok. k 1, 3, 4, 5, 9 prebrať;
opak. preberávať, -a, -ajú
|| preberať sa
1. zobúdzať sa, budiť sa zo spánku, z mdlôb ap.: Začala sa preberať zo svojej skľúčenosti. (Tim.) Jozef preberá sa z omráčenia až doma. (Fr. Kráľ)
2. (v čom, pren. i v kom) časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk, hrabať sa v niečom: Preberá sa v aktoch. (Ráz.); pren. Vo vohľačoch sa mohla preberať ako v hnilých hruškách (Dobš.) mohla si vyberať;
dok. k 1 prebrať sa
prebrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.
1. (čo) časť po časti, kus po kuse postupne vziať do rúk a roztriediť, vyradiť odpadové časti: p. zemiaky, ovocie; p. fazuľu; Šalátové hlávky sa preberú a očistia. (Vans.)
2. (čo) pri vyučovaní dôkladne vyložiť a precvičiť, preštudovať: Musí sa prebrať všetka učebná látka. (Heč.) Preber jednu francúzsku lekciu. (Jes.); pren. Jeho nedeľňajšie kázne prebrali všetky týždenné udalosti (Jil.) jednu po druhej rozobrali.
3. (čo) vziať, prijať, prevziať od niekoho: p. zodpovednosť za niečo; Prebrala od muža dobré črty jeho povahy. (Krno) Pevné ruky strany prebrali hlavné velenie. (Štítn.)
4. (koho) vytrhnúť, prebudiť zo spánku, u mdloby ap.: Prebrali ho z ťažkých mrákot. (Botto) Z myšlienok prebral ho pohľad na úradských. (Kuk.) Chlad ma prebral. (Taj.)
5. po dlhom vyberaní zle si vybrať: Máš už tridsať rokov, vyberáš — preberieš. (Tim.)
6. hovor. priveľa vypiť al. zjesť: Len mi dajte, ja nemám prebrané. (Taj.) Prebral si včera, brate, musíš ležať. (Jil.)
7. zried. (čo) vybrať, vyčerpať zásoby niečoho: Baňa je baňa, a preberie sa. (Kuk.);
nedok. k 1, 2, 3, 4 preberať
|| prebrať sa vytrhnúť, prebudiť sa, precitnúť zo spánku, z mdlôb ap.: Niko sa prebral z údivu. (Kuk.) Prebral sa z mrákot. (Ondr.) Driemoty sa mi prebrali (Kuk.) prešli mi;
nedok. preberať sa
prevziať, -vezme, -vezmú, -vzal, prevzatý dok. (čo, koho)
1. vziať, prijať od niekoho, obyč. priamo z rúk pre seba al. pre iného: p. vec, zástavu, peniaze, zásielku, list, tovar, p. hlásenie, telefonický rozhovor; Vanovský prevzal od Bety spiacu Lily a položil ju na diván. (Vaj.)
● p. slovo ujať sa reči po niekom, začať hovoriť; p. opraty ujať sa vedenia, vlády;
2. vziať, prijať od niekoho do vlastníctva al. správy; prijať do pracovného pomeru: p. predajňu, budovu, závod; p. pracovníkov; žel. p. vlak, rušeň; šport. p. loptu;
3. vziať na seba nejakú úlohu, ujať sa jej: p. moc, velenie, funkciu, zodpovednosť, patronát, dozor, agendu, úrad, službu; p. výchovu niekoho; p. na seba starosť o niekoho al. o niečo; p. iniciatívu;
4. prebrať, osvojiť si niečo: p. slová, mravy, učenie, kultúru, umenie; p. zvyky, obyčaje;
nedok. preberať