prebiť -je -jú dok.
1. úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: p. otvor do steny; p. niekomu hlavu
2. priveľmi nabiť: p. akumulátor
3. dať vyššiu kartu: p. kráľa esom
● → hlavou múr nep-š; povedz pravdu, p-jú ti hlavu, p-š si hlavu;
nedok. prebíjať -a
// prebiť sa
1. preraziť si cestu, prebojovať sa: p. sa z nepriateľského obkolesenia
2. úsilím prekonať prekážky: p. sa cez ťažkosti;
nedok. prebíjať sa
prebíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
prebíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.
prebiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.
1. (čo) prudkou ranou, úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: p. otvor do steny; Výstrely prebili diery do obločníc. (Gráf); p. niekomu hlavu; pren. Cesta na Vladivostok bola prebitá (Jes.) prerazená, uvoľnená.
● čelom, hlavou múr neprebiješ o márnom, zbytočnom vzdorovaní; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu o sebe.
2. zried. (čo) väčšou intenzitou prekonať: Jasný, cvendživý zvuk (hodín) prebil temné hučanie. (Jaš.)
3. zastar. zvíťaziť: Čudujem sa, že prebil pri voľbe. (Šolt.)
4. kart. slang. (čo) dať vyššiu kartu: p. eso tromfom; Mal som česť prebiť vašu dvojku. (Jes-á);
nedok. prebíjať, -a, -ajú
|| prebiť sa
1. preraziť si cestu, pretlačiť sa, prebojovať sa: p. sa z nepriateľského obkľúčenia; Janko prebil sa pomedzi ľudí. (Kuk.) Levoča padla, pri Telgarte sa naši prebili. (Stod.); pren. Slnko sa prebilo cez oblaky (Barč) ukázalo sa.
2. úsilím prekonať prekážky; dosiahnuť úspech, dostať sa ďalej: p. sa cez ťažkosti; Životaschopný človek sa prebije, nájde si postavenie. (Škult.) Elek prebil sa až k advokátskemu diplomu. (Kuk.);
prebiť [pre-, pro-] dk 1. čo prudkou ranou, úderom urobiť do niečoho otvor, preraziť niečo: po klufte šahtu prebiti pre vetor (BOCA 1610); dwere zarowno z ginssymy dwermy w rownostj bytj musy, protoz nepochybnie ginssy zchody do tegže piwnice probitj se musy (DUBNICA n. V. 1722); x. pren pronikawegssa gest reč slzuw tychto nežli hlas krwy newinneho Abele, ktery ass nebesa prebil a prelamal (MS 1758) jeho hlas prišiel až do neba F. kropegka probige kamen ne silow, ale častym padanym (TC 1631) úspech závisí často nie od sily, ale od vytrvalosti 2. čo rozbiť niečo: Nemcy na Moljtorisou dom hazelj kamenj, gakož y obloky prebily (KRUPINA 1691) 3. čo komu (čím) (o živých tvoroch) údermi spôsobiť niekomu ranu, rozbiť niekomu niečo; zabiť niekoho: a gestli ho tam nande, že mu kolem hlawu probige (SKALICA 1695); Ewa sukenikowy hrngecz z hrachom do hlawy hodila, kteremu wo dwuch mestech na twary a pod bradu az do krwy prebila a pokrwawila (PALUDZA 1769); Szeleczky zložil žalobu na čeledjna, že pred nekterjm časom geho chlapcowy hlawu prebyl (PONIKY 1794) F. poweď prawdu, prebigú ti hlawu (BA 1789) ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu o sebe 4. (čo) komu s čím, koho, čo (s) čím ostrým predmetom al. bodnou zbraňou prepichnúť, prebodnúť: bok jomu (Ježišovi) jeden vitzáz z osztru kópiu prebél (HPS 1752); transverberari venabulo: prebiti z loveckú hulku (KS 1763); krawu gednu prebili druhe krawi w noci (MARKUŠOVCE 1763) preklali; (Herodesovi vojaci) sotwi gedného (syna) zabyli, když y druhého ukrutně prebyli s kordem; táto wsseg cty hodná hlawa, korunowaná a trnjm probytá bude (WP 1768); x. pren nebo tvoja laska serce me ranila, jako by mi bola strela ho prebila (PV 18. st) 5. čo premiestniť niečo na iné miesto: Chumčanom, čuo sstweri prawidla meske prebili, piwa ffertal dn 50 (ŽILINA 1716) 6. čo cez čo preraziť cez niečo: marschaider ma zelezo pres prostredek durchschlagu a prerubane diry prebiti (MB 1701); prebíjať ndk k 1: kladiwka, čo sa diery s nima prebigagu no 2 (M. KAMEŇ 1744); pertundo: prebjgám, prerážam pretlúkám; pervado: prebigám ňečo, cestu otwjrám, wnikám se (KS 1763); k 4: Georgius Ban yssiel na buynowske kona prebigat (L. TRNOVEC 1653); confodio: prepichám, prebodám, prebjgám; perfigo: náskrz prebigám, prekláwám (KS 1763); spice ostre tich trny prebigaly hlawu a pressly až do kosty (SJ 1787); k 5: pacholkom, kteri meske plti na nassu stranu prebigali (ŽILINA 1716); transmitto: z mjsta na mjsto odsylám, posylám, precjskám, prebjgám; trajicio: preplawugem, prebjgám, precjskám (KS 1763); k 6: sworny železnych welkich, czo prez tramy se prebigagi (ORAVA 1611); (závory) sa prebjgat budu prez prostred desek (KB 1757); prebiť sa dk (o človeku) prebojovať sa: prez tureckú zem svú vlastnú rukú smele se prebili ti páni z Uherskej zeme (ASL 1603-04); perrumpere aciem: prebiti se prez húff (KS 1763); prebíjať sa ndk: perrumpo: prerážam, prebjgám se (KS 1763); x. pren duše sa tíká a až do neba prebíga (BN 1796); prebíjať si ndk čo prudkou ranou spôsobiť si zranenie, rozbiť si niečo: gini z kona padagu, hlawu sobě prebigagu (SSt 1742); gini z puogda aneb z kona zpadagu, hlawu si prebigagu, krk gsi wilomugu (MK 18. st)