prežiť -je -jú dok.
1. stráviť isté obdobie: p. celý život v práci; p. detstvo na dedine; p. leto pri mori
2. zažiť, zakúsiť: p. šťastie, sklamanie
3. ostať nažive dlhšie ako iný: deti p-li rodičov
4. prekonať živý: p. autonehodu;
nedok. prežívať -a
// prežiť sa zastarať: táto móda sa už p-la;
nedok. prežívať sa
prežívať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
prežívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
tráviť2 žiť niekde istý čas, v istom čase • prežívať: mladosť trávila, prežívala na dedine • byť • zdržiavať sa: na dovolenke bol, dovolenku trávil v cudzine; zdržiava sa u nich už dlhý čas, trávi u nich už dlhý čas
vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať • pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat • kniž.: postihovať • ponímať • odb.: apercipovať • percipovať: veci postihoval určitým spôsobom • cítiť • preciťovať • prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
prežiť, -žije, -žijú, -žil, -žitý, rozk. -ži dok.
1. (čo) stráviť isté obdobie: p. detstvo, mladosť, starobu, p. leto (Podj.); p. revolúciu, vojnu; p. mnoho storočí (Kuk.);
2. (čo) skúsiť, zakúsiť, okúsiť v živote; pretrpieť, vytrpieť, zniesť, prestáť, vydržať: p. šťastie; p. sklamanie (Stod.); p. vzrušenie (Vám.); p. strach (Gráf); p. príkorie (Jégé);
3. (koho, čo) ostať nažive, živým, žiť dlhšie ako niekto iný, ako niečo iné: Z deviatich detí prežili ho iba štyri. (Chorv.) Skutky Tvoje ťa prežijú. (Botto);
nedok. prežívať1, -a, -ajú,
prežívať1 p. prežiť
prežívať2, -a, -ajú i prežívať si nedok. zastar. žiť, nažívať: Bez dievčat švárnych musíme prežívať. (Kuzm.) Vy dvaja by ste mohli spokojne spolu prežívať. (J. Chal.); prežíval si ako v raji (Kal.)
prežiť dk 1. cez čo, čo stráviť nej. obdobie ako živý: vitam decurrere: žiwot prežiti (KS 1763); nasip konopnich plew a ktera owca bude gich gest, ta prežyge prez zimu (HK 18. st) 2. čo zažiť, zakúsiť, prekonať niečo: (Telemach) gestli toto nebezpečenstwy (mladého veku) prežigem, chtiwost mú odsudym; ukrutne štesty, proč gsy meg hlawe w tak mnohjch, ktere gsem prežil, nebezpečenstwjch, zhowjwalo (PT 1778; 1796) 3. koho ostať nažive dlhšie ako niekto iný: pritel twug te prežige (ZL 1759); vivendo aliqvem vincere: nekoho prežiti (KS 1763); prežívať ndk k 1: z wule Pana Boha spolu z mimy ditkamy gesste prezywam (ORAVA 1665) žijem; pervivo: prežjwám (KS 1763)