Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

preťať -tne -tnú dok.

1. ťatím rozdeliť, rozťať: p. haluz, p. si žilu;

pren. p. ticho prerušiť

2. prejsť cez niečo, prekrížiť: p. cestu

kniž. p. gordický uzol rázne vyriešiť zložitú situáciu;

nedok. pretínať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preťať ‑tne ‑tnú ‑ťal dok.

preťať pretne pretnú pretni! preťal pretnúc preťatý preťatie dok.

prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánkuexpr.: preseknúťpreťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovorhovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuťexpr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčaniepretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané snypoprerušovaťspretŕhaťspretrhaťspopretŕhaťspopretrhávaťpopretrhávaťpopretŕhaťpopretrhovaťpopresekávaťpopretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káblekniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský)skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

2. urobiť koniec niečomu • skončiťukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavostiskoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormizastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávistiprestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou


presekať 1. sekaním rozdeliť na časti al. sekaním urobiť otvor • prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromovpopresekávaťpopretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kostipreseknúťpreťaťpretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz

2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším • prerúbať: porast treba presekať, prerúbaťpresvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť lespreriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromovprestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríkyvyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník


preseknúť 1. seknutím, ostrým predmetom rozdeliť na dve časti • pretnúťpreťaťrozseknúťrozťať: preseknúť, preťať povraz, reťaz; rozseknúť kosť, rozťať brvnohovor. expr. prešvacnúť: haluz prešvacol napolypreštiknúťpreštipnúť (stisnutím prstov, klieští a pod.): preštiknutie, preštipnutie šnúrysubšt.: precviknúť • cviknúť: (pre)cviknúť drôt

p. aj presekať 1

2. p. prerušiť 1


preťať 1. p. preseknúť 1 2. p. prerušiť 1


rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosťpreťaťpretnúťpreseknúť: preťal, presekol si rukurozštiepiťrozštiepaťrozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na trieskyrozrúbaťprerúbaťporúbaťdorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytokrozsekaťposekaťdosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na riekerozčesnúťhovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil stromhovor. expr.: roztranšírovaťroztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínaťpopretínaťpopresekávať (postupne, viac vecí)

2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1


roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúťrozdrapiťrozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klincirozraziťrozlomiťrozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obalpreraziťprelomiťpreťať: ticho preťal výkrikzatrhnúťnatrhnúťnadtrhnúťnadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveterexpr.: rozkmasnúťrozhodiťrozškrknúťpredrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložoudet. roztržkaťnár. rozsadiť (Dobšinský)poroztŕhaťporoztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhaťponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážaťpoprerážať (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preťať, -tne, -tnú, -ťal dok.

1. (čo, čo čím) prudkým pohybom ostrého nástroja (obyč. sekerou, mečom ap.) rozdeliť, rozseknúť, rozťať: Najprv odtínal haluze, dnes pretne i hrubý kôl. (Jégé) Nohy sa jej pritom podlomili, akoby jej bol niekto jedným sekom preťal všetky žily pod kolenami. (Fr. Kráľ) Preťal si ju (peru) na motyke. (Fig.); pren.: Blesk preťal oblohu (Hor.) prešľahol oblohou; (Rozhodca) rukou preťal povetrie (Mor.) prudko hodil rukou; p. niť rozpomienok, myšlienok náhle prerušiť rozpomienky, myšlienky; V tej chvíli preťala nás učiteľka pohľadom ako ostrou šabľou (Fig.) prísne na nás pozrela.

p. (gordický) uzol rázne vyriešiť ťažkú úlohu;

2. (čo) prejsť cez niečo, prekrížiť: p. cestu; Hraničná čiara preťala napoly dedinu. (Min.); geom. p. plochu rovinou;

3. expr. (čo) náhle prerušiť: p. zväzky s ním (Hviezd.); Výkrik preťal ticho ako ostrý nôž. (Hor.) Ticho preťal prenikavý hvizd. (Reis.) Čítala s úsmevom, ktorý preťala prvá slza. (Fig.) Odložil fajočku a preťal vravu premysleným úvodom. (Gab.) Spev pretne zvonenie telefónu. (Heč.)

4. hovor. (čoho) narúbať: p. dreva (Tim.);

nedok. k 1-3 pretínať, -a, -ajú

|| preťať sa

1. prejsť cez seba, prekrížiť sa: geom. dve priamky, kružnice sa pretnú;

2. kniž. (kade, kam) prebiť sa, presekať sa, prerúbať sa: Preťali sa (chlapi) na Považie. (Botto);

nedok. pretínať sa

preťať dk
1. čo prudkým úderom ostrého nástroja rozseknúť, rozťať niečo: druhý raz zaťali, do krvi preťali (RL 15. st); geden u Prawna messtan pretal a rozsekal na drobno niekolko walou (!); zdaliž Samuel plot na sade nepretal (TURIEC 1616; 1773)
2. prerušiť, zahatať: chotarny chodnik z doljeho kragu Bellussanja pretyaly; (BELUŠA 1763); persecare aliqvod vitium, ne serpat: ňekterég zlosti preťati cestu, žeby se nerozssyrowala (KS 1763); pretínať, pretinovať ndk k 1: testis spolu zo swedkom plod pana Guryczow pretynal; očžite wydela (Margaréta), kdy Ssandor plot pana Gyryczow pretinuwal (TURIEC 1672);
x. pren hlas Páňe, ktery pretjna plamen ohňa (KB 1757); k 2: neporádná žadostiwost se má pretjnowat (BlR 18. st)


pretínať, pretinovať p. preťať

preťať preťať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu